Konsolidácia pokračuje podľa predpokladov. Rýchlo a bez diskusie. Šetrenie štátu aj dotácie na energie však začínajú naberať aspoň základné kontúry.
Do verejnoprávnej televízie prichádza redaktorka s náchylnosťou ku koaličným politikom.
Bezmála pol milióna detí v Gaze je podľa UNICEF vystavených „exponenciálne rastúcemu utrpeniu“. Izrael pokračuje v pozemných operáciách a medzinárodné spoločenstvo sa pokúša stupňovať tlak na izraelskú vládu.
Čítate Ranný brífing. Do 22. septembra budete namiesto tradičného Ranného brífingu dostávať komentovaný prehľad správ. Budeme radi aj za váš názor. Ak máte akékoľvek postrehy, pripomienky či podnety, napíšte na ondrej.podstupka@petitpress.sk.
Téma dňa: Konsolidácia bez debaty a otázniky o sviatkoch
Koaličné strany expresne a súdržne prijímajú konsolidačné opatrenia. Zmeny, proti ktorým protestovali desiatky tisíc ľudí, prejdú parlamentom v zrýchlenom konaní a bez diskusie v pléne.
Nezdá sa, že by poslancov koalície spomalilo verejné reptanie policajtov, odborárov či zamestnávateľov, ktorí sa zatiaľ stihli ozvať. Policajti v stredu protestovali priamo pred parlamentom, nepáči sa im, že im v rámci konsolidácie na budúci rok neporastú platy.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar síce sľuboval, že čas rozpravy sa nebude skracovať, nakoniec však parlament v prvom čítaní konsolidáciu prerokoval v skrátenej rozprave. Opozícia kritizuje koalíciu za skrátenie rozpravy a sťažuje sa, že nemohli vystúpiť všetci prihlásení poslanci.
Líder PS Michal Šimečka hovorí, že sa snažia umlčať opozíciu, a v tejto súvislosti vyzval ľudí na ďalší protest.
Hoci sa vláda s konsolidačným balíčkom v parlamente ponáhľa, v koalícii stále prebiehajú spory o konkrétne opatrenia ako zrušené sviatky a presné škrty na ministerstvách.
Prečo je to dôležité: Schopnosť vlády Smeru pretlačiť parlamentom nepopulárny balíček bez verejnej zvady s koaličnými partnermi je testom súdržnosti koalície Roberta Fica. Trhliny nateraz nevidieť, ale bude dôležité sledovať pozmeňovacie návrhy v parlamente. Mier a mlčanie Andreja Danka sú pravdepodobne zaistené aspoň mäkkým prísľubom toho, že na budúci (predvolebný) rok sa už rozdávať bude.
Jedným z diskutovaných opatrení je rušenie dní pracovného pokoja. Katarína Jakubjaková spočítala, že po odrátaní tých štátnych sviatkov, ktoré pripadajú na víkend, môže po zásahoch Ficovej vlády na budúci rok v kalendári zostať len sedem dní pracovného pokoja.
Z ekonomiky: Ako budú vyzerať dotácie na energie
Pomoc s účtami za energie bude podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej adresná, ale dostanú ju takmer všetci. Tak trochu ako prestížna výberová univerzita, ktorá prijíma študentov bez skúšok.
Presné parametre ešte nepoznáme. Záležať bude najmä na tom, či bude vláda pri pomoci preferovať konkrétne zdroje energie a ako bude posudzovať, kto pomoc ešte potrebuje a kto už nie.
Aspoň na papieri však Saková sľubuje v princípe príčetný postup. Pomoc má štát poskytnúť automaticky na základe informácií, ktoré už o sociálnej situácii a energetickej spotrebe občanov má z iných zdrojov. Všetko sa má podľa plánu stretnúť pod dohľadom ministerstva hospodárstva a ľuďom už len príde faktúra, na ktorej bude svietiť výška štátnej pomoci. Tí, ktorí ju existenčne potrebujú, dostanú pomoci viac, bohatší by mali dostať menej.
Prečo je to dôležité: Zdá sa, že ministerka pochopila zadanie a energetické dotácie buduje aj ako efektívny marketingový nástroj. Najcynickejšie vysvetlenie hovorí, že ak od januára na faktúre za plyn a elektrinu uvidíte, že polovicu sumy vám dotuje štát, bude krik o tom, že ju krutá opozícia chce po voľbách zrušiť, o to efektívnejší.
Láskavo by sme sa na systém pozerali ako na pokus zmysluplne rozšíriť sociálnu záchytnú sieť pre tých, ktorí sa prepadajú do energetickej chudoby. To by však pripomenulo fakt, že žijeme v krajine, kde má veľa ľudí problém utiahnuť z výplaty základné životné potreby.
Zo sveta: Gaza horí
V Gaze pokračuje pozemný útok izraelskej armády. Rozšírenie pozemnej invázie odsúdili funkcionári OSN aj dlhodobí spojenci Izraela.
Z mesta, v ktorom podľa UNICEF žije takmer pol milióna detí, utekajú státisíce ľudí. Často po tom, ako ich izraelská armáda vyhnala z predchádzajúceho domova alebo útulku. Izrael predpokladá, že operácie v meste budú trvať niekoľko mesiacov.
Európska komisia v stredu navrhla balíček, ktorý by na Izrael uvalil clá za bezmála šesť miliárd eur a sankcie na izraelských krajne pravicových ministrov Becalela Smotriča a Itamara Ben Gvira, tiež na násilných izraelských osadníkov a členov militantného hnutia Hamas. Balík musia schváliť členské krajiny únie.
Prečo je to dôležité: Medzinárodný tlak na izraelskú vládu sa v posledných dňoch vystupňoval a európske krajiny majú šancu vytvoriť jednotný front a zvyšovať tlak na zlepšenie humanitárnej situácie v Gaze. Ďalšie dni a týždne budú testom toho, či vláda Benjamina Netanjahua môže a chce fungovať v rámci medzinárodného spoločenstva.
Redakčné komentáre:
Drzosť Putinových poskokov dlhodobo dosahuje takú intenzitu, až sme sa mohli báť, že si zvykneme na čokoľvek. Bohužiaľ a našťastie však dokážu zaťať tak hlboko, že nás tým udržujú v strehu, píše Peter Tkačenko
Konsolidácia je viac vec politická než ekonomická, a preto zaoberať sa štruktúrou, výtlakom a numerológiou rôznych opatrení je bezpredmetné bez znalosti politických súvislostí, pripomína Peter Schutz
Charles Kirk nie je obeťou woke konšpirácie alebo liberálov, ale mužom, ktorý roky aktívne povzbudzoval americkú verejnosť k mystickému, očistnému násiliu, výsledkom čoho je všadeprítomný pocit, že Amerika má to najhoršie ešte len pred sebou, píše Michal Havran.
Čo ešte potrebujete vedieť
Washington by mohol „už čoskoro“ poslať na Ukrajinu dve zásielky výzbroje, každú v hodnote pol miliardy dolárov, napísala v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s rozhodnutím. Ak sa táto americká pomoc dostane na Ukrajinu, bude prelomová, pretože by šlo o prvý balík schválený vládou Donalda Trumpa. Všetku doterajšiu pomoc z Washingtonu dosiaľ schvaľovala ešte administratíva predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena. Novo schválený materiál však neplatia Spojené štáty, ale spojenci z NATO. Ide o prvé použitie nového mechanizmu na nákup zbraní od Američanov. Viac v článku Dana Hoťku.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil v utorok obvinenia trom policajtom bývalej Národnej kriminálnej agentúry Branislavovi Dunčkovi, Romanovi Stašovi a Róbertovi Magulovi. Rovnako zrušil aj uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvinených, podanej proti uzneseniu o vznesení obvinenia.
Firma Orémusz spracovávala pre Lesy SR lykožrútovú kalamitu pri Čiernom Balogu, kde sa minulý rok vyťažilo rekordné množstvo dreva. O zákazku nemusela súťažiť, dostala ju priamo, za čo dostal neskôr štátny podnik od Úradu pre verejné obstarávanie vysokú pokutu. Firma podľa zistení SME nakoniec vyťažila o tretinu viac dreva, než mala dohodnuté v zmluve, a na vyťaženom dreve zarobila aj druhýkrát. Lesy SR časť dreva predali späť firme Orémusz, ktorá ho potom so ziskom predáva aj do zahraničia. Viac v článku Martina Vanča.
Marcové zmeny vedenia daňových kriminalistov, ktoré nastali krátko po návšteve oligarchu Norberta Bödöra na Úrade vlády, majú pokračovanie. Vtedy nečakane skončili šéf daňových kriminalistov Marek Tkačik a jeho dvaja námestníci, tentoraz musela odísť poverená námestníčka riaditeľa tejto zložky. Dočasná vedúca Henrieta Kamenistá podľa informácií SME skončila 8. septembra. Viac v článku Petra Kováča.
Do STVR prichádza moderátorka Anka Žitná, ktorá sa v zlom rozišla s televíziou TA3. Po odchode zo spravodajskej televízie viedla diskusnú reláciu, v ktorej sa často objavovali koaliční politici. Často bez konfrontácie alebo názorového oponenta, píše v článku Martin Hodás. Verejnoprávna televízia na Slovensku opakovane musí zvádzať boj o slobodu. Personálne obsadenie spravodajskej časti je prvým ukazovateľom toho, ako sa inštitúcii a novinárom v nej darí.
Minister zahraničia Juraj Blanár zo Smeru a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu skritizovali účasť českého ministra vnútra Víta Rakušana na utorkovom protivládnom proteste v Bratislave, ktorý organizovali opozičné strany. Podľa Blanára Rakušan zasiahol do vnútorných záležitostí Slovenska, ktoré tak údajne zatiahol do aktuálne vrcholiacej kampane pred voľbami do českej Poslaneckej snemovne 3. a 4. októbra.
Julija Navaľná vyhlásila, že podľa výsledkov laboratórnych testov z dvoch západných krajín jej manžela otrávili . Kritik Vladimira Putina Alexej Navaľnyj zomrel 16. februára 2024 vo väzenskom tábore Polárny vlk v mestečku Charp za polárnym kruhom. Mal 47 rokov.
Karikatúra
