Gruzínsky sen chcel byť kedysi európskou stranou. Tento svoj sen bral natoľko vážne, že sa prihlásil o pozorovateľský status v Strane európskych socialistov (PES).
Chceli sa vymaniť spod ruského vplyvu a približovať sa k Únii.
Po desaťročí pri moci kritici začali viac hovoriť o korupcii a Gruzínsky sen zas hovoril o zahraničných agentoch, ktorí zasahujú do vnútorných záležitostí Gruzínska. Hovorili aj o LGBT propagande a vojnových štváčoch v Európe.
Nie je náhoda, že šéfovi strany vrúcne blahoželal aj Robert Fico, keď naposledy vyhral voľby v roku 2024.
PES bola menej nadšená vývojom v Gruzínsku a vyjadreniami predstaviteľov strany. Natoľko, že Gruzínsky sen ako pozorovateľa vylúčili už v roku 2023.
Popritom PES, ktorá má 33 plnohodnotných a 13 pridružených členov, má medzi pozorovateľmi aj dve strany zakázané Lukašenkom z Bieloruska alebo aj z Arménska.
V tom istom roku pozastavili členstvo Smeru a Hlasu za formovanie vlády s ultrapravicovou Slovenskou národnou stranou. PES by však našiel aj ďalšie dôvody, napríklad v tom, pre koho Fico svoj slovenský sen budoval.
V roku 2025 sa už otvorene hovorí o definitívnom vylúčení strany z rodiny socialistov.
Už je to jedno
Toto vylúčenie už Fica nezabolí, na rozdiel od poníženia a bolesti z pozastavenia členstva v roku 2006, po tom, ako vytvoril vládu s Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom, keď sa ešte Fico považoval za plnokrvného socialistu.
Zároveň ideológia už ani vtedy nebola pre Fica smerodajná. Ak stála v ceste politických dohôd alebo zarobenia peňazí pre stranu, tak ju s ľahkosťou odsunul.
