Autor je riaditeľ AOMEGA inštitútu, teológ a pedagóg, člen PS
Víkend demokratov opäť nenechal vydýchnuť. Po Kotlárovej tlačovke o tom, ako neodstúpi, kým ho vláda neodvolá, prišla Ficova tlačovka o tom, ako mama opozičného lídra ekonomicky zničila slovenské financie.
Je veľa dôvodov si myslieť, že ide opäť len o dymovú clonu. Koalícia má čo zahmlievať a konsolidácia v súbehu s klesajúcimi preferenciami a rastúcou sociálnou neistotou nie sú pre koalíciu dobrou predikciou. Ficov koniec a koniec tejto koalície naberá stále konkrétnejšie kontúry.
Ficov koniec je blízko
Ale. To, že si to veľká časť demokratického Slovenska želá, nemusí znamenať, že sa to aj stane.
Príbeh o tom, ako Slovensko zničili Matovič, Heger a Ódor, a nie štrnásť rokov smerovlády, nezaberá. Podľa vzoru normalizátorov treba skompromitovať lídra opozície. Presne takto to robili komunisti havlovcom. A vieme, ako dopadli.
Tí, ktorí vidia Ficov koniec blízko, majú dosť dôvodov si to myslieť, a tak to aj vyjadriť. Zároveň som presvedčený, že tí, ktorí si nevšimli November, sú vnútorne presvedčení o tom, že November sa nestal. Prečo? Lebo neboli postavení pred spravodlivý súd. Neboli totiž za to, čo napáchali od roku 1948, volaní na zodpovednosť. Generál Lorenc nahlas súhlasí.
Byť komunistom dnes
Zvlášť normalizácia ich vyzbrojila veľkou dávkou pokrytectva a Nežná revolúcia je pre nich dôležitá skúsenosť, ako sa zbaviť osobnej zodpovednosti za tie najťažšie zločiny, ktoré komunizmus v Československu napáchal v dvoch etapách do roku 1968 a potom v jeho husákovskej normalizačnej fáze do roku 1989.
Ústav pamäti je na im na smiech. Oni vyznamenávajú svojich. Nežný November je pre nich demonštráciou "slabosti" demokracie.
Normalizátorskí komunisti, ktorí len zahrali svoj prerod na demokratov, dnes, tridsaťšesť rokov po Novembri, ukazujú, že pre nich "byť komunistom" nie je politické presvedčenie. Je to ich charakterová črta prospechárskeho oportunizmu a straníckeho klientelizmu. Sú to profesionálni pokrytci.
Hazardní hráči
Dnes svoju moc nenechajú "odísť" bez nenávistného boja. Preto ukazujú bicepsy a hrajú sa pred kamerami s pištoľami, chodia na vojenské prehliadky do Moskvy či do Pekingu a ich omladina natáča videjká pred tankami.
Preto neustúpia a ich zbabelosť a strach zo spravodlivosti sa prejavia v rozhodnutí stiahnuť do minulosti so sebou všetko a všetkých, lebo tušia, že teraz ich už spravodlivosť neprehliadne.
Majú sa čoho báť, majú preto všetky dôvody robiť zúfalé činy. Túto hru budú hrať do konca. Demokratické sily si nemôžu dovoliť túto hazardnú hru s budúcnosťou Slovenska prehrať.
Ich lídrom je Robert Fico, no má za sebou armádu ľudí, ktorí horia nenávisťou, manipulujú verejnosťou, svojimi voličmi, profesionálne klamú a hrajú orchestrované spravodajské hry. Preto je dôležité k nenásiliu pridať aj veľkú dávku múdrej prezieravosti a dôslednosti. A deklarovať, že sa to všetko bude diať podľa zákona.
Morálne víťazstvo nebude stačiť
Páči sa mi mobilizujúce konštatovanie, ktoré zaznelo na tribúne z úst Františka Mikloška o tom, že víťazstvo je definitívne naše. Nemôžeme sa však uspokojiť s tým, že budeme len morálnymi víťazmi. Demokratická časť verejnosti musí svoju prevahu potvrdiť aj politicky.
Ako? Spoluprácou a nadhľadom. Zvrchovanosťou kritického myslenia a morálnej integrity bez falošnej lojality a pokušenia tradičného pokrytectva a predstierania lásky k národu.
Nemôžeme ani na chvíľu podľahnúť falošnému volaniu sirén a stavať hrádze slameným panákom strašenia Európou, budúcnosťou a liberálnou demokraciou.
Ak nás Fico ešte nepredal, tak ak by sa nechal kúpiť, nesprával by sa inak.
