K tým starým vtipom, že Robert Fico nespozná protiústavný zákon, ani keď ho sám napíše, a Juraj Šeliga nevidí červenú čiaru, ktorú si práve nakreslil, už môžeme smelo pridať tretí: Matúš Šutaj Eštok nerozumie ani politickej doktríne, ktorú osobne ohlásil. A aj za to platí primeranú cenu. Teda, ak nie priamo on, tak Hlas určite.
Sú to takmer presne tri mesiace, čo mal Hlas v Poprade snem. Mala to byť prelomová udalosť, ktorá ukončí rok trvajúcu éru zjavne neúspešnej snahy prevziať líderstvo vo svojom tábore kopírovaním postojov radikalizovaného Smeru a vrátiť sa do polohy nominálnej sociálnej demokracie.
Veď komu vôbec napadla taká sprostosť, aby Šutaj Eštok tromfol Fica na jeho ihrisku? A tak prečítal dôkladne sformulovaný manifest, v ktorom opakovane zdôrazňoval sociálnu agendu, odmietal kultúrne vojny, stavanie hrádzí (žmurk) a z akéhokoľvek spochybňovania členstva v EÚ a NATO urobil červenú čiaru.
Slovom, demonštratívne s prihlásil k politike „starého Smeru“ a najmä mocenskej emancipácie. Myšlienka to bola iste dobrá, lenže výsledok je taký, akoby ju vyslovil Šutaj Eštok.
Niežeby o tom niekto pochyboval, ale ak aj, mohol si hneď začať robiť čiarky. Bezprostredne po sneme mal Hlas možnosť predviesť silu svojich postojov, keď sa Fico opakovane rozhovoril o suverenite (čiže živote mimo NATO) a Andrej Danko dokonca o odchode z Európskej únie.
Pre hocikoho iného by to bola ukážková príležitosť zdvihnúť hodenú rukavicu a povedať, že takto teda nie. Sme rustikálna sociálna demokracia a kritika EÚ a NATO sa bude držať v tradičných medziach brblania na euroúradníkov odtrhnutých od reality a ich regulácií!
Môžete hádať, či to Šutaj Eštok urobil, alebo sa radšej dal ako vždy ponížiť. Obdobne, keď mu Fico či Danko odkazovali, že má v strane zakuklených liberálov, začal sa vyviňovať, že on by teda žiadneho liberála nestrpel! Svätá prostota.
No a najlepšie to je s novelou ústavy, ktorú Fico doslova prezentuje ako hrádzu proti liberalizmu a progresivizmu. Opäť príležitosť zaklopať mu na plece, že Slovensko má starosti sociálneho typu a treba sa venovať nim. Ibaže Hlas so Šutajom Eštokom neomylne kráča za Ficom ako vôl na popravisko.
Aspoň v tomto sú politické zákonitosti neomylne spravodlivé, o čom sa môžeme presvedčiť pri pohľade na ďalšiu a ďalšiu batériu preferencií. Takto to už vyzerá, že kým donedávna kuvici veštili Hlasu diétnu parlamentnú prítomnosť so ziskom pod desať percent, týmto tempom sú do roka pod hranicou zvoliteľnosti.
Zlomyseľník by sa tešil, že by to bolo osobitne ironické vzhľadom na snahu škrtnúť mimoparlamentným stranám štátnu dotáciu, ale radšej si vezmeme ponaučenie. Totiž, že strane nestačí mať a deklarovať rozumnú politickú doktrínu, ešte ju musí vykonávať.
A aby ju mohla vykonávať, musí ju pochopiť aj jej predseda. Schválne, kde sa stala chyba?
