Udalosť týždňa
Ruské drony nad hlavami.
Prvá široká expertná zhoda, teda, že „zablúdený“ môže byť jeden dron, ale nie desiatky, a druhá, že nalietavaním do vzdušných priestorov celého východného krídla Severoatlantickej aliancie – mimo Slovenska a Maďarska, hahaha – ju Rusi testujú, sa dajú len podpísať.
Tretí bod, na ktorom zhoda nie je, ale autorovi sa veľmi páči, znie, že vstupom Fínska a Švédska do NATO sa Baltské more stáva strategickou vodou Aliancie a narúšaním tohto priestoru prelietavajúcimi dronmi Putin vyhlasuje vojnu.
Ak je to tak, ako tretiu ďalšiu zhodu autor odporúča, že začalo nové, vyššie štádium hybridných útokov Ruska na Európu. Vzhľadom aj na nové „pozicionovanie“ sa Donalda Trumpa musia Rusi vedieť, že sú slabší a na ozajstnú eskaláciu môžu len zarevať.
Alebo, alebo – Putin rozohráva vysoký poker; licituje so strachom západných politikov, teda, že sa zľaknú eskalácie, netrúfnu si zostreľovať narušiteľské stroje, čím zničia renomé Aliancie ako bezpečnostnej garancie .
Udalosť II
Na ceste do Damasku.
Pre zmenu potešiteľná ďalšia geopoliticko-bezpečnostná zhoda znie, že v rusko-ukrajinskej kauze Trump mení kabát. Iste, náznakov už bolo, teraz to však naozaj vyzerá tak, že zahadzuje svoju výrokovú „ciky-caky“ históriu. Ciky-caky, čiže jedno žmurknutie na Volodymyra Zelenského a potom tri žmurknutia na Vladimira Putina.
Posledné kroky, presnejšie výčiny Kremľa, predovšetkým permanentné bombardovanie civilných cieľov, nenadchýňajú najmä Melániu. Trumpovo manželstvo vyzerá – takto zvonka – všelijako, ale môže byť nepolitickým impulzom, že na proruské pozície sa už nevráti.
Naopak, namiesto „Ukrajina sa musí vzdať častí územia“ znie omnoho lepšie „Ukrajina môže získať späť svoje územia“. To je osvietenie ako u svätého Pavla, keď šiel do Damasku. Aj batéria vyhlásení sily a typu „USA budú brániť každý centimeter územia NATO“ prezrádza, že prevýchova Trumpa demokratickými politikmi má výsledky.
Ešte i ked treba brať vážne upozornenie poľského premiéra, že Trump chce takto preniesť celú zodpovednosť na Európu.
Udalosť SR
Ešte raz „konsolidácia“, aj tretí týždeň za sebou.
Miliardy, ktoré Fico IV hrozí posúvať a presúvať, prinášajú dlhší presah na životy ľudí i štátu, než všetko pridružené politizovanie koalícia/opozícia.
Niet ďalekonosnejšieho negatívneho dopadu ako platobná neschopnosť štátu, čo je výzva v dokonalom kontraste s mierou fiškálneho bezvedomia a (vrodenou i získanou) neschopnosťou minitra financií Ladislava Kamenického a spol. prikročiť k nepopulistickým opatreniam. Tie jediné, tvrdé a drakonické, môžu pochod k insolventnosti zvrátiť, zastaviť. Ešte i vtedy, ak leitmotívom kritiky časti opozície je, že „zase to zaplatia ľudia*.
No a kto iný by mal to všetko, čo sa prejedlo a prepilo nad pomery, asi platiť? Isteže, korupcia, kradnutie, a podobne. A megaplytvanie.
„Vláda schválila nákup látok na vojenské uniformy za 37 miliónov eur“; vláda schválila 25 miliónov eur na tri multifunkčné atletické haly; takých a podobných výdavkov vyskakuje – bez preháňania – na každý deň jeden.
Niežeby rôzne investície boli všetko zbytočnosti. Nie sú, zišli by sa. Fiškálne bezvedomie je však nepochopenie, že s päťpercentným schodkom a dlhom na hrane najťažšej sankcie sa to nesmie. Je to zakázané.
Ale pozor. Predstava, že na vozových parkoch, platoch, nezdanených náhradách poslancov, iných neinvestičných verejných výdavkoch je možné relevantne ušetriť, je iluzórno-utopistická. Rovnako tak v dnešnej realite „vyrásť z dlhov“, čo je „riešenie“, ktoré ponúka Progresívne Slovensko, SaS i ďalší v situácii, keď im došla fantázia, odkiaľ ešte brať. (Na viac než 85 percent rozpočtu je možné siahať len /nepopulárnymi/zmenami zákonov.)
SR II
Fico, Orbán, ruský plyn a ropa.
Fico IV je až po krk v úniovo-trumpovskom „sendviči“. Totiž, vedno s Viktorom Orbánom sú oni dvaja jediní európski vtáci, ktorí sa vzpierajú záväzku, ktorý vyhlásila Európska komisia, odstrihnúť sa definitívne od ruských energií do roku 2027. Pričom fakticky ultimátum, aby prestala kupovať suroviny z ruských zdrojov, a tak sponzorovať vojnu proti Ukrajine, dostala sama Eorópska únia od Donalda Trumpa.
Ten sa vraj zdesil, keď sa dozvedel – údajne skôr nevedel (čo sa nechce veriť), že ruskú ropu berú cestou tzv. tieňovej flotily aj západnejší členovia EÚ. Zatiaľ čo odkaz maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjárta do Bieleho domu znie, že podporuje všetky snahy Trumpa o mier, ale Maďarsko nemôže prekročiť svoje geografické danosti (rozumej bez ruského plynu a ropy Maďari zmrznú a budú chodiť pešo), o Robertovi Ficovi Volodymyr Zelenskyj vyhlásil: „Dlho som hovoril slovenskému premiérovi, že Putin dáva zlé informácie, a dnes už verí (Fico) viac informáciám, ktoré poskytujú naše spravodajské služby“.
Nádej, že obojstranný forčeking EÚ a USA dostanú Roberta Fica na kolená, zomiera posledná.
