Autor je bývalý veľvyslanec
„Nie je možné pripravovať zákony, ktoré sa tykajú celého štátu, bez sociálneho dialógu.“ Túto výčitku 11. novembra 2021 adresoval v parlamente opozičný líder Robert Fico Hegerovej vláde, keď schvaľovala proticovidové opatrenia.
O štyri roky nato ignoroval výzvy KOZ a zamestnávateľských organizácií na rokovania o príprave tretieho balíčka konsolidačných opatrení a postavil ich pred hotovú vec napriek tomu, že prvýkrát v histórii samostatného Slovenska boli títo sociálni partneri schopní dohodnúť sa, ako by mali vyzerať.
Predseda vlády cynicky porušil všetky záväzky z programového vyhlásenia vlády i z Deklarácie k rozvoju spoločenského dialógu v SR z roku 2024, že jeho štvrtá vláda bude viesť štandardný sociálny dialóg a schvaľovať zákony v štandardnom legislatívnom procese.
So sociálnymi partnermi sa stretol až po tom, ako konsolidačné opatrenia vymyslené a pozliepané v úzkom kruhu boli predložené NR SR. Zo sociálneho dialógu tak urobil iba trápnu formalitu.
Útoky na prezidentku
Túto svoju aroganciu a vierolomnosť sa Robert Fico usiluje zastrieť útokmi na všetky strany. Jeho terčom sa stala aj KOZ a najmä jej prezidentka Monika Uhlerová.
Namiesto toho, aby sa ospravedlnil za nedodržanie verejných sľubov o sociálnom dialógu a s rešpektom si prečítal odborné stanoviská KOZ k navrhovaným opatreniam na konsolidáciu verejných financií, počúvame z jeho strany výčitky na adresu Moniky Uhlerovej, že si dovoľuje kritizovať Kamenického balíček ako protiľudový. A čítame pseudoideologické táraniny vládnych politikov o tom, ako odbory „sprogresívneli“.
Pritom problém je v tom, že Smer skonzervatívnel, prešiel na pozície krajnej pravice a obhajuje v prvom rade záujmy oligarchov.
Obviňovanie KOZ z príklonu k liberalizmu je zrejmou odpoveďou na opakované konštatovania odborárov, že politika Smeru a Hlasu nie je sociálnodemokratická a smeruje proti záujmom najzraniteľnejších vrstiev spoločnosti.
