Dať do základného zákona, že krajina uznáva dve pohlavia, je rovnaký absurdistan ako napríklad to, že ročné obdobia sú štyri. Nenájdete iný štát, kde by si „elity“ zmysleli ústavne zakotviť počet pohlaví. Ani konzervatívne Poľsko, Taliansko či katolícke enklávy Latinskej Ameriky.
Zo skutočnosti, že bláznivé krajné „woke“ skupiny – napríklad na univerzite, nikdy nie v politike – vyhlasujú vlastný konštrukt za tretie, štvrté atď. pohlavie, sa v politike nič nevyvodzuje. Pričom ľudia, ktorí sa necítia ani tak, ani onak, reálne existujú. Aj na Slovensku, kde ich tento ústavný nonsens postaví akosi mimo zákona.
Zapojte fantáziu, čo z toho môže vyplývať.
Mrzačenie, kaličenie ústavy je presné. Z textu, ktorý keď nadíde 1. september, adorujú a vyhlasujú, že je „štandardný“, si všetky garnitúry (štandardné menej) urobili projekčné plátno svojich túžob, želaní, úchyliek. Takže inak štrbavé dielo Mečiara, Fogaša a podobných je čo do frekvencie novelizácií a zrejme aj počtu slov premiantom, primášom vo svojom žánri.
Už sme povedali viackrát, ale nikdy to nebolo aktuálnejšie ako dnes. (Aj po jedinej slušnej novelizácii – 1999), najväčšou dierou ústavy zostalo kvórum tri pätiny. V drvivej väčšine demokracií je ústavné kvórum dve tretiny preto, aby spoločenský konsenzus na zásadných zmenách bol reprezentatívny, čiže aby zúčastnení boli aj občania, ktorí volili opozíciu, a politické nomenklatúry nedosiahli na hrozno, ktoré visí nedemokraticky nízko.
Tri pätiny je diera ako sviňa. Keby kvórum bolo (štandardných) sto hlasov, dve pohlavia a podobné kraviny („jeden muž a jedna žena“) by sa do základného zákona nedostali. Na tele slovenskej demokracie tvoria tri pätiny nemenší hrb ako mentálne prednovembroví politici.
Politológovia, ako majú vo zvyku, vyhlásia Fica opäť za veľkého šachistu. Cez jednu noc zviedol na „hodnotové hlasovanie“ dvoch z OĽaNO. A to operáciou, ktorá akoby z oka vypadla situácii Džupa-Kolesár (r. 2005) , keď „čarovali“ Mečiar s Dzurindom.
Čiže ak Matovič nehol sám v manévri „ticho“ zaangažovaný – je to 50 ku 50 – výpady proti nemu sú prepálené. „Nesprávne“ hlasovania sa diali aj v minulosti. Akurát ústredný naratív bol v protipozícii, hovoril o slobode poslaneckého svedomia, ktoré nesmie otáčať ani stranícka disciplína. Nevraviac o – horribile dictu – materiálnej motivácii.
Nikto nesmie byť dehumanizovaný (vyjadrenie denníka SME) Čítajte
