Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Moldavčania to majú za sebou, nás, občanov Česka, čakajú parlamentné voľby už tento piatok.
V sobotu, keď sa zavrú volebné miestnosti, bude jasné, či sa oplatí brániť demokraciu neslušnými a nečestnými prostriedkami, keď súper používa ešte horšie.
Európa jasá, Kremeľ zúri
Európska únia tlieska moldavskej Strane akcie a solidarity (PAS) prezidentky Maie Sanduovej, ktorá s prehľadom vyhrala nedeľné voľby a zostaví väčšinovú vládu.
Proruský Vlastenecký blok ako druhý výrazne zaostal. Plán Moskvy skrachoval, peniaze, ktoré platili stovkám dobrovoľníkov za šírenie falošných správ, sú fuč a Moldavsko smeruje do Európskej únie ešte rýchlejšie.
V Kremli zrejme zúria. Úprimne, nič proti takémuto výsledku nemám. Mne sa Maia Sanduová páči. Klebety, ktoré o nej šírili najrôznejšie weby a účty na sociálnych sieťach, boli také absurdné, že vzbudzovali skôr sympatie ako odpor.
O nečestnom boji proruských strán a výdatnej pomoci z Moskvy niet pochýb – existuje množstvo dôkazov vrátane pátrania BBC či infiltrácie moldavskej novinárky medzi Ruskom platených trolov.
Ale voľby sa skončili víťazstvom proeurópskej vládnej strany, a tak sa môžeme uisťovať, že demokracia opäť zvíťazila. Je to však celá pravda?
Keď som vlani v Moldavsku pozorovala prezidentské voľby a referendum, bolo mi Sanduovej ľúto. Síce presvedčivo zvíťazila, ale v referende o zmene ústavy ukotvením budúceho členstva v EÚ bola výhra veľmi tesná. Pre prezidentku a jej tím to bol šok. Za všetko vraj môžu Rusi, ktorí kúpili tristotisíc hlasov proti Únii.
Prezidentka potrebovala presvedčivé víťazstvo. Rozdelenie obyvateľov Moldavska na dve približne rovnaké časti ideových odporcov bolo varovným signálom. Vtedy sa moldavská vláda rozhodla za každú cenu zabrániť opakovaniu tohto scenára v parlamentných voľbách.
Za hlavného, vlastne takmer jediného vinníka, opäť označila Rusko. Niežeby nič nerobilo. No mám vážne pochybnosti, či úspech proeurópskych síl závisí len od Moskvy.
Rovnaký pocit mám pri sledovaní českej predvolebnej kampane . Mnohí sa hrdia, ako sme sa vo vojne o Ukrajinu postavili na správnu stranu.
Každý priemerný sociológ však vie, že ľudia sa neriadia geopolitikou, ale cenou vajec a plynu. A každý politológ tuší, že keď sa nedarí stavať byty či udržať mladých doma, je hrozba vojny skvelým zastieracím manévrom. Pritom nie že by nehrozila.