Žalmy a zádušné omše po maximalizácii počtu pohlaví v ústave, ktoré sa rozozvučali ohľadne opozičnej spolupráce, sú kontraproduktívne a márne.
Keďže predčasné voľby už vypadli z hláv, dva roky sú nedohľadný čas, v ktorom dve pohlavia mnohonásobne prekryjú nové vrstvy politického hnoja, vaty a sena.
Až na menšinu, ktorej sa nová ústavná perverznosť dotýka, dvojitá „zrada“, ktorá sa udiala u Matoviča, je detail. Fakticky slovenská tradícia – legendárna je „zrada“ Župa-Kolesár, ktorej Slovensko vďačí za jedinú rozumnú reformu zdravotníctva (a ktorej rozbombardovanie vládami Fica je prvotnou príčinou rastu odvrátiteľnej úmrtnosti).
Historické pohľady pomáhajú jasnosti videnia. Tentoraz hovoria, že sotvačo ohlodá zub času na Slovensku viac než koaličné zámery dva roky pred voľbami.
S Matovičom to má autor podobne ako zvyšok vesmíru – OĽaNO je to posledné, čo si želá vidieť v postficovskej koalícii.
Zároveň je však do kameňa tesané: ak PS, SaS, KDH a Demokrati nedosiahnu väčšinu bez OĽaNO, tak musia s OĽaNO.
Také je to triviálne, nič iné neexistuje. Teda ani Hlas, čo je vážne upozornenie a výzva tým, ktorým ani polčas Fica IV nestačil na zbavenie sa neuveriteľného preludu, že radšej s pohrobkami Pelleho ako s Matovičom.
KDH vopred trúbilo, že pre jeho voličov je pohlavná otázka „hodnotová“. Smejme sa do sýtosti (planetárny konsenzus o počte pohlaví nikto nespochybňuje ani na Slovensku), ale KDH si zaslúži toleranciu aj vzhľadom na svoje bývalé zásluhy o slovenskú demokraciu. Akurát odtiaľ-potiaľ.
Len preto, že svoju preferenciu hlasovať s Ficom trúbili dopredu, by sa nemalo zakrývať, že v KDH haraší ideový absolutizmus, keď konkrétne Karas i Majerský požadujú – vysoko netolerantne – škrtanie celých strán z programu PS.
To je pre dnešok, tu a teraz, problém opozičnej spolupráce určite akútnejší než dezertéri z hnutia, s ktorým sa nepočíta.
Malý problém nie je určite ani s SaS. To, že odtiaľ rukami-nohami signalizujú (najmä Hlina) averziu k predvolebnej spolupráci s Demokratmi –, ktorí by mali sami uznať, že sú nadpočetní a dobrovoľne sa rozpustiť, hahaha –, je tiež strategická komplikácia. Presne tak ako ideologicky odbrzdené KDH.
Aj to je dôvod, prečo – takto z diaľky – vyzerajú Demokrati optikou slovenskej budúcnosti lepšie než významná časť parlamentnej opozície. Až na tie percentá...
Otázka, čo urobíme, ak bez Matoviča „to nedáme“, je problém takého kalibru, že uzavrieť text sa dá len na jeden spôsob: kiežby sme tam už boli.
