Udalosť týždňa
Mierový plán pre Gazu.
Kým nečakaný vývoj príbehu Ukrajiny nesie jasné stopy „prevýchovy“ Donalda Trumpa (väčšina západných politikov), na blízkovýchodnom zvrate – neberme mu to – vidieť (aj) vlastný rukopis amerického prezidenta, ktorého jediný autentický záujem smeruje práve sem.
Úspechom jeho transakčnej diplomacie je, ešte aj v rámci širokej koalície podporovateľov, predovšetkým angažmán Arabov.
Kým doteraz priatelia zo Zálivu, severnej Afriky i Malej Ázie (Turecko) Palestínu spektakulárne ignorovali, s Trumpom – ako predsedom „výboru“, či čo to má byť – sú pripravení podieľať sa na správe „postteroristickej“ Gazy. Veľmi dobre, to je veľká vec.
Názory, že plán ešte môžu torpédovať extrémisti z Netanjahuovej vlády, sú mimo. V mene rukojemníkov a toho, aby sa celé to šialenstvo skončilo, opozícia podrží vládu, čím bláznom Beclalelovi Smotričovi a Itamarovi Ben Gvirovi vybije z rúk vydieračský tromf proti Bibimu.
A čo sa týka (členov) Hamasu, po hrozných, neopakovateľných zločinoch, ktoré spáchal(i), sú amnestia a slobodný odchod z Gazy v disciplíne „ponuka, ktorá sa neodmieta“, bez konkurencie.
Nezávisle od scenára, ani to ešte neznamená istotu prijatia návrhu – o kultúre samovražedných atentátnikov toho veľa nevieme –, stojí za pozornosť, akú moc meniť svet (k lepšiemu) má túžba po Nobelovej cene za mier.
Podcenená udalosť
Polčas nerozpadu.
Presne dva roky po voľbách je premena Slovenska na autokraciu – čo sme veštili dávno pred 30. septembrom – v polohe, takpovediac, ani ryba, ani rak. Znaky, ktoré nemajú nič spoločné s liberálnou demokraciou, sa už dlho nedajú spočítať, ale protivetrom nádeje je – zatiaľ – zrejmá nespôsobilosť moci riadiť a organizovať kontrarevolúciu.
