Ivan Štefunko je podpredseda Progresívneho Slovenska a poslanec NR SR
Štefan Kišš je poslanec NR SR za Progresívne Slovensko
Nedostatok pracovných príležitostí vyháňa prevažne mladých, centrá obcí chradnú, pribúda prázdnych budov. Zatvárajú sa malé obchody aj krčmy, prakticky nikto už neinvestuje do infraštruktúry. Niet pre koho.
Zdá sa vám tento obraz povedomý? Tentoraz nepíšeme o chudobnejších oblastiach Slovenska, odkiaľ utekajú ľudia na Západ. Toto je príbeh rakúskeho pohraničia spred roka 1989 a zdanlivo nezvratného osudu miest ako Hainburg. Dnes je to jedna z najbohatších oblastí Rakúska.
Toto môže byť aj osud východného Slovenska, no táto šanca príde len raz. Hrozí, že ak bude pokračovať ignorancia zo strany súčasnej vlády, okno príležitostí sa zavrie. Rozvíjať sa budú východné oblasti Poľska či Maďarska, no nie Slovenska.
Miliardy, ktoré môžu zlepšiť životy
Hranicu do Rakúska po revolúcii najprv nesmelo prekračovali záujemcovia o nový tovar v obchodoch, postupne pribúdali turisti a nakoniec aj obyvatelia. Prinášali so sebou peniaze a deti, vďaka ktorým dediny znovu ožili a mohli sa ekonomicky pozdvihnúť.
Skôr či neskôr sa začne otváranie hranice s Ukrajinou, ktorú po vojne čaká európska budúcnosť. Ukrajinci sa pustia hľadať nové možnosti, začne sa rekonštrukcia zničenej krajiny. Do krajiny aj z nej bude prúdiť množstvo tovaru či kapitálu, pohraničné mestá sa stanú novými uzlami.
Obnova Ukrajiny by podľa odhadov mala vyjsť na stovky miliárd dolárov, niekoľko miliárd by mohlo prísť priamo na Slovensko. Sú to tisíce pracovných príležitostí. Ďalšie peniaze by mohli prichádzať nepriamo. Zrekonštruované a nové cesty by lákali ďalších investorov, turistov do Polonín, na Domašu alebo na Zemplínsku šíravu, obchvaty by zlepšili život v našich mestách a obciach.
Bude však Slovensko pripravené využiť tieto príležitosti?
Už teraz je neskoro
Predovšetkým Slovensko už nemá na Ukrajine dobré meno. Správanie súčasnej vlády, najmä jej poklonkovanie Vladimirovi Putinovi a popieranie vojny v Kyjeve, to všetko už prebilo spomienky na pomoc v podobe S-300. Namiesto solidarity z prvých mesiacov ruskej agresie rezonujú čerstvejšie vyhlásenia, že by sa Ukrajinci mali radšej vzdať agresorovi, aby nepredlžovali vojnu.
Tieto postoje sa prejavia aj v krokoch investorov, ktorí sa radšej obracajú na Poľsko. Sú v tom tiež historické väzby na Ľvov, aj preto nás v budúcnosti čaká ešte veľa práce s ekonomickou diplomaciou. Súčasná vláda však situáciu len zhoršuje. Rámcové dokumenty na medzivládnej úrovni nestačia. V Kyjeve, ale aj v Užhorode vidia, že koalícia si rozumie skôr s ruským agresorom ako s demokratickou Ukrajinou.
Dobre, môže to zmeniť nová vláda aj o niekoľko rokov, poviete si. Potom však už môže byť neskoro. Kľúčové infraštruktúrne projekty sa nedajú postaviť na počkanie. Naši susedia to vedia, a preto konajú už teraz.
„Chceme na obnove Ukrajiny zarobiť mnoho peňazí,“ povedal tento rok otvorene poľský premiér Donald Tusk, keď otváral výstavbu najväčšieho prekládkového a logistického uzla za viac ako miliardu eur. Ten sa stane bránou Ukrajiny do Európy, no čo bude s našou Čiernou nad Tisou, ktorá urgentne potrebuje modernizáciu?
Diaľničná sieť Via Carpatia má spájať mestá na súčasnom východnom krídle Európskej únie. Môže byť dôležitou tepnou pre obnovu Ukrajiny a budúci vývoz jej tovarov. Maďarsko svoju časť už prakticky dokončilo. Poľsko finišuje. A Slovensko? Kľúčové úseky smerom na Poľsko sme ešte ani len nezačali stavať. Kedy dotiahneme D1 až k Užhorodu? Veď aj naše dve najväčšie mestá museli diaľnicou spojiť Maďari.
Východ nemusí byť perifériou Európskej únie
Je toho oveľa viac. Kým Poliaci otvorene hovoria, že Ukrajina je pre nich humanitárnou, bezpečnostnou, ale aj obchodnou témou, slovenský premiér chodí za ruským prezidentom, aby si od neho vypočul, že by mal Ukrajinu odpojiť od elektriny.
Vláda chodí na východné Slovensko rozdávať darčeky vlastným starostom, no nezaoberá sa systematicky tým, ako pripraviť oblasť na jedinečnú príležitosť. Okno rozvojovej príležitosti sa totiž otvorí, bude veľké, no musíme naň byť pripravení. Vláda kradne východnému Slovensku nádej na to, aby sa vydalo po stopách Dolného Rakúska a Burgenlandu.
Východné Slovensko nemusí byť perifériou na východnej hranici Európskej únie. Veľmi ľahko sa však môže stať, že bude naďalej perifériou vnútri Európskej únie, kým obchodné cesty budú Slovensko obchádzať. Bude to znamenať ďalšie zaostávanie a exodus mladých.
Nemôžeme obetovať kvalitu života státisícov ľudí a budúcnosť celého regiónu len preto, že súčasnej koalícii je bližší Kremeľ ako jej demokratickí spojenci a napadnutý sused. Východné Slovensko si zaslúži byť bránou do Európy, nie skanzenom premárnených príležitostí.
