Tragédie, ktoré šokujú komunitu, sa nie vždy rodia vo výcvikových táboroch pre teroristov alebo v tajných laboratóriách.
Váš dospievajúci syn má pocit, že ste mu ako rodičia odovzdali naničhodný genetický materiál, a preto si nikdy nenájde partnerku. Spolužiačka, ktorá sa mu páčila, sa v prestávkach rozpráva s iným, podľa vášho syna krajším chlapcom.
Mimochodom, jeho spolužiačka môže mať podobné pocity – môže sa považovať za tučnú alebo, naopak, príliš chudú, môže byť frustrovaná, že si z platu rodičov nemôže dovoliť kúpiť taký outfit, aký má iná spolužiačka. Ale váš syn to nevie.
Máte pocit, že ho vnímate. Keď nazriete do izby, vidíte, ako sústredene sa pozerá do počítača. „Hrá asi Minecraft,“ poviete si, lebo toto je jediná hra, o ktorej ste počuli. Alebo možno pozerá smiešne tiktokové videá o tom, kto ako dlho udrží rozpálený zemiak v ústach.
Beznádej, koncentrák, ženská zoo. O čom sa na internete rozprávajú mladí muži, ktorí nenávidia ženy Čítajte Jeho frustrácia je však oveľa hlbšia a smútok mladého muža priviedol ku komunite podobne frustrovaných chlapcov, ktorých zneužívajú samozvaní koučovia mizogýnie. Tam, v útrobách internetu, ho utvrdzujú v presvedčení, že emancipácia žien uvrhla mužov do celoživotnej mizérie a že len dvadsať percent mužov má šancu na vzťah so ženou, akú si vyberie, a zvyšok je odsúdený na samotu alebo „odpad“. Že moderný svet je pre mužov pasca, v ktorej sú systematicky znevýhodňovaní.
Realita incelov
Nie je to úvodná scéna dystopického filmu, ale skúsenosť, ktorú mali moji kolegovia z denníka SME, keď sa ponorili do temných zákutí sociálnych sietí a snažili sa pochopiť svet takzvaných incelov – mužov, ktorí žijú v nedobrovoľnom celibáte a za svoju situáciu vinia ženy, feminizmus a „zdegenerovanú“ spoločnosť.
