Autor je bývalý minister financií a prezident MESA 10
Winston Churchill povedal, že len malé deti a veľmi starí ľudia si môžu dovoliť hovoriť vždy pravdu. Deti sa ešte nevedia pretvarovať a starí ľudia už nemusia.
Nemusia podriaďovať svoje postoje spoločenským konvenciám, nemusia zvažovať, aký postoj je pri tej či onej príležitosti najsprávnejší či najvýhodnejší.
To však neznamená, že všetci dospievajúci a dospelí neustále kalkulujú a pretvarujú sa, prevracajú kabáty a menia svoje pozície podľa toho, čo je pre nich momentálne najvýhodnejšie. Ľudia sú rôzni a svoje postoje prispôsobujú prostrediu a okolitej realite v rôznej miere.
Trump a Putin, seniori bez masky
Sledujúc niektorých verejne známych seniorov mám pocit, akoby im pokročilý vek strhával masku a ich skutočné, za masku skryté vnútro sa čoraz viac premieta nielen do ich tváre, ale najmä do postojov a činov.
Túto premenu dobre ilustrujú dvaja muži určujúci v súčasnosti vývoj sveta – Donald Trump a Vladimir Putin.
U Trumpa je zrejme premena oproti minulosti menšia. Skôr akoby platilo, že on sa ani veľmi nezmenil, len Amerika sa zmenila tak, že vznikol dopyt po niekom, ako je Trump.
No chcem sa venovať iným seniorom, bývalým politikom, s ktorými som mal v minulosti možnosť pracovať a ktorí sú až krištáľovo čistými príkladmi ľudí, akých som si kedysi vážil, ale musel som názor na nich zásadne zmeniť. Ide o Václava Klausa, Miloša Zemana a Jána Čarnogurského.
Všetci traja sú dnes v pokročilom veku a všetci sa na staré kolená stali trápnymi, ba až odpudivými a opovrhnutiahodnými proputinovskými bábkami. Poznám ich osobne a mrzí ma to o to viac, že sa všetci traja v minulosti výrazne pričinili o úspech československej a slovenskej postkomunistickej transformácie.
Premena novembrových demokratov
Václav Klaus bol lídrom ekonomických reforiem v prvých mesiacoch a rokoch po páde komunizmu a hoci úspešný model radikálnej reformy nevymyslel – aj keď sa tak tváril, ale už rok pred nami ho spustili v Poľsku pod vedením Leszka Balcerowicza –, dokázal ho presadiť a výrazne tak prispel k tomu, že Československo sa vyhlo chaosu vysokej inflácie a spontánnej transformácie.
Som presvedčený, že keby vtedy Slovensko nebolo súčasťou Československa , kde sa pod vedením Klausa tento model presadil, nevyhli by sme sa podobnému chaosu, aký zavládol začiatkom deväťdesiatych rokov v Bulharsku, Rumunsku, Moldavsku alebo na Ukrajine.
Ján Čarnogurský zase zohral významnú úlohu po odvolaní Vladimíra Mečiara z funkcie premiéra na jar 1991, keď sa stal predsedom vlády a do volieb v júni 1992 viedol kabinet, ktorý pomáhal presadiť reformy v slovenskej časti vtedajšej federácie.
