Na prvý pohľad útoky Roberta Fica na Michala Šimečku vyzerajú ako štandardná logika mocenského súboja: líder opozície chce vymeniť premiéra, takže ten na neho a jeho rodinu často a nevyberavo útočí. Útoky sú nechutné a majú skôr zastrašiť Šimečku než ovplyvňovať voličov Smeru, keďže tí sa ani po prípadnom rozchode s Ficom do progresívneho zväzku nechystajú.
U voličov PS, naopak, vyvoláva ešte väčšiu solidaritu s Michalom Šimečkom, ktorého, mimochodom, útokmi Fico predstavuje aj ďalším voličom ako najrelevantnejšieho politika. Lebo veď premiér by neútočil na bezvýznamného panáka. Je teda otázne, prečo sa Fico nesústreďuje na stranu, ktorá ho v skutočnosti oslabuje: na Republiku.
Jedna z odpovedí asi napadne každému, kto už mal niekedy pocit, že by eventuálne mohol nahradiť politológov v televíznych debatách: Republika je Ficov najperspektívnejší partner na vládnutie. A môže byť jediným relevantným partnerom.
Zároveň perspektíva budúcej spolupráce by Fica úplne nezastavila, ak by sa voči Republike dokázal jasne vyhraňovať. Lenže nedokáže, keďže dnes už Robert Fico hovorí podobné veci ako Milan Uhrík, ktorý pred pár dňami presviedčal svojich fanúšikov na sociálnych sieťach, že von der Leyenová každému z nich zoberie 1800 eur na zbrojenie a zbrane. Nechceme vojnu a zdražovanie. Žiadame viac peňazí pre farmárov a menej na zbrane.
Ako dve vajcia?
Samozrejme, existujú nejaké rozdiely. Napríklad Uhrík s Mazurekom ubezpečujú svojich voličov, že nedovolia, aby Únia zakázala mäso. Fico sa zatiaľ otvorene nechvastá svojimi vzťahmi s ultrapravicovými stranami. A na rozdiel od Fica uhríkovci oslovujú aj mladšie ročníky. Uhríkovci hovoria aj o drahote a ožobračovaní, čo v skutočnosti voliči chápu ako kritiku vlády.
