Autor bol 40 rokov zamestnancom železníc ČSD a ŽSR, pôsobí v strane Demokrati
Návrh budúcoročného štátneho rozpočtu sa dostal na stôl sociálnym partnerom, zamestnávateľom a odborárom v stredu 8. októbra 2025. Celkovo sa doprave v roku 2026 ujde oproti roku 2025 o 127 miliónov menej.
Z jednotlivých rezortov by si malo najviac utiahnuť opasky ministerstvo dopravy, ktoré zodpovedá aj za naše železnice. Preto je tento návrh rozpočtu na rok 2026 pre naše železnice viac než likvidačný.
Nehode by sa dalo zabrániť
V prípade lepšieho financovania našich železníc by sa jednoznačne zvýšila aj bezpečnosť. Smutným mementom nech je nám posledná veľká nehoda, keď došlo pri Jablonovskom tuneli k zrážke dvoch rýchlikov. Stalo sa to medzi dopravňami Lipovníkom a Jablonovom, kde dvojkoľajná trať prechádza cez spomínaný jednorúrový tunel do jednokoľajnej trate.
Už samotný fakt, že po postavení tohto tunela v roku 1955 sa do dnešného dňa nepodarilo postaviť aj druhú rúru, je dôkazom dlhoročného podfinancovania našich železníc. Ťažkej železničnej nehode by sa dalo zabrániť aj tým, keby boli vybudované vyššie technické možnosti moderných bezpečnostných systémov, ako je Jednotný európsky systém zabezpečenia jazdy vlakov ETCS.
Je to systém zabezpečenia jazdy vlakov, keď navzájom spolupracujú dve zložky: pevná časť na koľaji a mobilná časť na rušni. Dokonca aj na diaľku môžu aktívne zasiahnuť do riadenia vlaku v prípade zlyhania rušňovodiča, ako sa asi prihodilo v tomto prípade.
Je to nezodpovedné
Ministerstvo dopravy by malo v roku 2026 ušetriť 58 miliónov eur. V rámci konsolidácie príde podľa návrhu štátneho rozpočtu na rok 2026 na zníženie osobných výdavkov o 1,46 milióna eur. Tiež sa zníži prevádzková dotácia pre Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) o 20 miliónov eur.
Zosekanie ráta aj v rezorte dopravy so sumou 1,15 milióna eur, čo je o 1,9 percenta menej ako tento rok. Takto stratí rezort dopravy 20 miliónov eur. Toto je už bežná tradícia, že v rezorte dopravy rozpočtové plány vôbec neodrážajú realitu.
Práve tých 20 miliónov môže znamenať problém, pretože na základe týchto čísel v rozpočte nemožno uskutočniť napredovanie novej výstavby. Aj položka na údržbu a prevádzku železničnej infraštruktúry je však osobitne neuspokojivá. Preto bude aj v dôsledku zníženia traťových rýchlostí zníženou údržbou dochádzať k častému meškaniu vlakov.
Vedenie našich železníc však stále dúfa, že ide len o návrh štátneho rozpočtu, ktorý sa môže ešte zmeniť. Je krajne nezodpovedné, že štát nenašiel na zlepšenie koľajovej dopravy viac peňazí.
Celkovo klesnú investície do železničnej infraštruktúry o 57 miliónov eur. ŽSR sa s týmto musia nejako vyrovnať. Môže to byť optimalizáciou alebo znížením nákladov na údržbu a investície.
Menej prostriedkov budú mať na samotné stavby a hlavne na mzdy svojich zamestnancov, a to zhruba o päť miliónov eur. Tento najväčší štátny podnik dáva na svojich takmer 13-tisíc zamestnancov zhruba 250 miliónov eur ročne.
To však bude veľký problém, keď železniční odborári začali zbierať podpisy zamestnancov železníc so súhlasom na ostrý štrajk, pretože nedošlo k dohode zamestnávateľa so zamestnancami pri uzatváraní kolektívnej zmluvy a odmietnutím zvýšenia ich miezd o 70 eur. Zopakuje sa 31. január 2003, keď železničiari vstúpili do ostrého štrajku?
Brusel nepolepí všetko
Následkom optimalizácie nahlásili železnice hromadné prepúšťanie svojich zamestnancov, ktoré sa môže dotýkať až 400 zamestnancov. Predpoklad je, že sa to uskutoční v troch vlnách: v októbri, v novembri a v decembri 2025.
Pri financovaní projektov na našich železniciach v budúcom roku 2026 preto ráta ministerstvo dopravy s využitím európskych zdrojov z Bruselu. Peniaze zo štátneho rozpočtu využijeme najmä na to, čo nie je možné financovať zo zdrojov EÚ. Lenže pri financovaní megaprojektov našich železníc pri Liptovskom Mikuláši či Poprade za 1,5 miliardy eur zatiaľ financovanie zdrojov z Bruselu nie je.
Tento štátny rozpočet obsahuje aj „prikrášlené“ čísla ziskov štátnych železníc. Napríklad nemožno asi počítať s príjmami od dopravcov za použitie koľají, kde štát ráta s príjmom okolo 236 miliónov eur, čo vyzerá nereálne. Len v minulom roku to bolo o 50 miliónov menej.
Štát stále neodpovedá na mnohé kritiky ďalšieho možného príjmu železníc – zrušením sociálneho opatrenia „vlaky zadarmo“, ktoré zaviedla ešte druhá Ficova vláda. Pre toto opatrenie prichádza Železničná spoločnosť Slovenska (ZSSK) o nemalé sumy, ktoré vlastne musí ZSSK doplácať štát.
Stačilo by, aby štát tento benefit urobil absolútne adresným. Nemali by ho využívať tí občania, ktorí nie sú sociálne v ťažkej situácii. Žiaci by napríklad mali túto zľavu využívať len na cesty do a zo školy, nie na ostatné cestovanie mimo školy po republike.
Treba aj poukázať na to, že kým štátny dopravca získal vlani od cestujúcich len 22 percent svojich príjmov, napríklad štátne železnice Rakúska takto dostali 36 percent, ba dokonca v Česku 39 percent.
Toto všetko vraví, že vzhľadom na návrh štátneho rozpočtu na rok 2026 je financovanie našich železníc nedostatočné, čo opäť pocítia na svojej koži cestujúci.
