Autor je bývalý poslanec NR SR, vedie impaktový investičný fond a pôsobí ako hosťujúci profesor na Sciences Po v Paríži a Hertie School of Governance v Berlíne
Riaditeľka významnej slovenskej nadácie sa nedávno chcela poradiť, ako pomôcť rozvoju jedného z najlepšie fungujúcich projektov pre rómske deti. Podporujú ho, ale zdrojov treba výrazne viac. V diskusiách zaznela myšlienka, či do kruhu filantropov, ktorí ho financujú, prizvať aj niekoho z „menej slušných“ slovenských boháčov. Neisto sa ma spýtala: Je to prijateľné? Máme si s nimi sadnúť za jeden stôl?
Podľa najnovšieho rebríčka Forbes Slovensko má šesťdesiatka najbohatších Slovákov majetok v odhadovanej výške takmer 24 miliárd eur. Polovicu vlastnia ľudia, ktorých spočítame na prstoch dvoch rúk – Tomáš Chrenek, rodina Tkáčovcov, rodina Haščákovcov. Celý štátny rozpočet Slovenska je približne 40 miliárd ročne.
Čo však títo ľudia robia so svojím bohatstvom? Investujú ho, užívajú a raz ho odovzdajú svojim deťom. Chýba systematická podpora vzdelávania, kultúry, vedy či sociálnych projektov v miere, aká by zodpovedala veľkosti ich majetku.
Áno, existujú výnimky, napríklad majitelia ESET-u, ktoré však skôr potvrdzujú pravidlo. Navyše aj v ich prípade ide väčšinou o zlomok zdrojov, ktoré majú k dispozícii. Asi len Andrej Kiska veľkú časť majetku vložil do Dobrého anjela a bolo to také výnimočné, že na príbehu svojej dobročinnosti sa dokázal dostať až do prezidentského paláca.
Americký vzor
V roku 2010 vystúpili Bill Gates, jeho vtedajšia manželka Melinda a Warren Buffett s výzvou Giving Pledge – Sľub dávania. Požiadali najbohatších ľudí sveta, aby sa verejne zaviazali, že počas života alebo vo svojom závete venujú nie dva a pol alebo desať percent, ale väčšinu majetku na charitatívne účely. Dnes má tento sľub vyše dvestopäťdesiat signatárov. Medzi nimi sú miliardári a miliardárky ako MacKenzie Scottová, Michael Bloomberg či indický magnát Azim Premdži.
Ide pritom o čisto morálny, nie právne záväzný sľub. Nikto ich nemôže žalovať, ak nedodržia slovo. A mnohí ho ešte minimálne nenaplnili.
Doterajší priemer skutočne rozdaného majetku je 17,8 percenta, nie 51 percent. I tak sú to sumy, ktoré berú dych. Warren Buffett daroval vyše 60 miliárd dolárov, MacKenzie Scottová rozdala takmer 19 miliárd. Nehovoriac o tom, že mnohí sú ešte mladí a vo filantropii pokračujú.
Slovenský scenár
Šesťdesiatka najbohatších Slovákov má podľa Forbesu takmer 24 miliárd eur. Keby rozdali aspoň toľko, čo doteraz signatári Giving Pledge, teda 17,8 percenta majetku, predstavovalo by to 4,3 miliardy eur. Za tieto peniaze by sme mohli postaviť novú univerzitu svetovej úrovne, zrekonštruovať každú knižnicu a ešte by zostalo na nadácie podporujúce talentovaných študentov z chudobných rodín na dvadsať rokov.
Keby plne dodržali myšlienku Giving Pledge a dali aspoň polovicu, išlo by o neuveriteľných dvanásť miliárd eur. Nejde však len o výšku sumy. Súkromné peniaze nie sú zviazané byrokratickými pravidlami, môžu riskovať a experimentovať. A predovšetkým, môžu ísť tam, kam štát nejde – do špičkového výskumu, inovatívnej kultúry, podpory talentov, ale aj hospicov a podpory najbiednejších.
Keď o seba nestoja
Na Slovensku to nefunguje hneď z niekoľkých dôvodov.
Máme len slabú tradíciu šľachtickej či meštianskej filantropie, preto chýbajú spoločenské očakávania. Ak si pozriete správne rady najvýznamnejších amerických kultúrnych inštitúcií, mnoho členov nemá reálne vzťah k umeniu, ale vedia, že sa to patrí a že je to spôsob, ako v spoločenskom rebríčku vystúpiť ešte vyššie.
