Sally Wentworth je prezidentkou a výkonnou riaditeľkou spoločnosti Internet Society a nadácie Internet Society Foundation.
Šifrovanie, tento prostý akt zakódovania údajov tak, aby ich tretie strany nemohli prečítať, chráni nás, našich blízkych a naše komunity, pretože chráni všetko od súkromných správ až po údaje o online bankovníctve a lekárske záznamy. Je to základ dôvery v našej digitálnej spoločnosti, ktorý je rovnako dôležitý pre osobnú bezpečnosť, ako pre bezpečnosť štátu.
Napriek tomu šifrovanie nevídaným spôsobom ohrozujú etablované demokracie. Neúmyselne dláždia nebezpečnú cestu, po ktorej až príliš ochotne kráčajú svetoví autokrati.
Tvorcovia politík v demokratických krajinách často hovoria o silnom šifrovaní v protiklade k účinnému presadzovaniu práva. Je to však falošná dilema.
V skutočnosti potrebujeme právne predpisy, ktoré chránia ľudí online a zároveň zachovávajú bezpečnostnú infraštruktúru, ktorá chráni naše údaje. Tieto ciele sa navzájom nevylučujú.
Neustále zaznieva aj to, že na účinné chytanie zločincov je do šifrovaných systémov potrebné zabudovať „zadné vrátka“ pre orgány činné v trestnom konaní. Dianie v oblasti kybernetickej bezpečnosti však neustále dokazuje, že nemožno vytvoriť poistku, ktorú by mohli použiť len „tí dobrí“.
Zločinci, nepriatelia, hackeri
Zadné dvierka sú totiž zadné dvierka. Prípad Salt Typhoon, v ktorom čínskou vládou podporovaná hackerská skupina získala prístup do amerických telekomunikačných systémov využitím takýchto zadných dvierok vytvorených pre americké orgány činné v trestnom konaní a spravodajské služby, mal stačiť na to, aby si všetci uvedomili, že neexistuje spôsob, ako kontrolovať, kto využíva technické zraniteľnosti zabudované do systému.
Akokoľvek vznešené sú ciele, takéto nástroje sa nevyhnutne stanú zbraňou, ktorú môžu zneužiť zločinci, nepriateľskí štátni aktéri a zlomyseľní hackeri.
Zoberme si návrh nariadenia Európskej únie o sexuálnom zneužívaní detí, podľa ktorého by mali poskytovatelia skenovať súkromnú komunikáciu s cieľom odhaliť materiály so sexuálnym zneužívaním detí.
Cieľ chrániť deti pred zneužívaním je naliehavý a kriticky dôležitý, ale návrh ohrozuje dôvernosť, ktorú poskytuje koncové šifrovanie. Podľa nariadenia by poskytovatelia museli zaviesť skenovanie na strane klienta - technológiu, ktorá skenuje správy v zariadeniach používateľov pred ich zašifrovaním a odoslaním.
Ak je prelomenie šifrovania ako roztrhnutie obálky pri prechode listu poštou, skenovanie na strane klienta je, ako keby vám niekto čítal cez plece, keď ho píšete. Výsledok je rovnaký: stráca sa súkromie a dôvernosť.
Navyše skenovanie na strane klienta by nezastavilo šírenie detskej pornografie. Páchatelia totiž môžu skenovanie obísť tak, že fotografie zazipujú alebo skopírujú a uložia do súboru s iným formátom.
Pre pacientov aj pre deti
Po zavedení takýchto systémov vznikajú nové zraniteľné miesta, ktoré majú vplyv na slobodu prejavu. Neexistuje napríklad žiadna záruka, že sa nebudú používať na skenovanie iných typov obsahu - na odhaľovanie politickej opozície, sledovanie odborov či hľadanie informácií, ktoré chcú potlačiť ľudia pri moci.
