Autor je riaditeľ AOMEGA inštitútu, teológ a pedagóg, člen PS
Jozef Tiso a Marek Čulen si nezaslúžia pamätníky, pamätné tabule ani ulice. Ani Husák, Ďurčanský, Biľak či Vojtaššák. Ani Vladimír Iľjič Lenin či Klement Gottwald.
Aj o tom bol dlhoročný spor ohľadom toho, či ulica vo Varíne môže niesť Tisovo meno. Čo veci komplikuje, je napríklad pamätná tabuľa Husákovi, ktorú odhalí bývalý disident, alebo tabuľa Tisovi, ktorú odhalí kardinál rímskokatolíckej cirkvi a bojovník proti komunizmu. A jeho dlhoročný väzeň. To sa stalo 8. júla 1990 v Bánovciach na Bebravou. V Československu sa vtedy k tejto udalosti kriticky vyjadril len prezident Václav Havel.
Omše, sympóziá a konferencie na Tisovu počesť
Alebo keď na území Nitrianskej diecézy organizuje sympózium o Tisovi diecézny biskup a profesor teologickej fakulty na štátnej Univerzite Komenského a v publiku sedia revizionisti slovenských dejín aj aktívni neoľudácki politici, odchovaní v Slovenskej pospolitosti, ktorá kládla vence s gardistickým dvojkrížom k podobizni Jozefa Tisa na zádušnej omši, ktorú slúžil vtedy trnavský arcibiskup. Ten bol známy tým, ako v spravodajskej televízii hovorí o blahobyte za slovenského štátu a ako si veľmi váži pána prezidenta Tisa.
Celoštátnemu denníku vtedy diecéza poskytla informáciu, že – parafrázujem - Katedra cirkevných dejín Rímskokatolickej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave organizovala sympózium pri príležitosti 70. výročia popravy Jozefa Tisa o osobnosti tohto kňaza a prezidenta.
Prednášali na ňom vtedy v roku 2017 nitriansky biskup Viliam Judák, ako aj historik, ktorého rok predtým prepustili z Ústavu pamäti národa.
Biskupský úrad vo svojom vyhlásení skonštatoval, že bolo ich povinnosťou venovať sa osobnosti Jozefa Tisa, lebo ten bol 37 rokov kňazom Nitrianskej diecézy. Chceli tým vraj prispieť k vedeckej diskusii o jeho osobnosti a sústrediť sa najmä na kňazskú dimenziu jeho života. Nuž teda prispeli.
