Autor je bývalý minister financií a prezident MESA 10
Ekonómovia sa zhodujú, že úspešné štáty sú tie, ktoré dokážu uspieť v zostrujúcej sa svetovej konkurencii v dvoch komoditách – v investíciách a talentoch.
Pri talentoch ide najmä o to, aká je úroveň školstva, koľko vlastných talentov si dokážeme vychovať, prípadne pritiahnuť zo zahraničia. Problémom nie je, že mladí ľudia z tej-ktorej krajiny odchádzajú študovať do zahraničia.
Problémom sa to stáva vtedy, ak ich je príliš veľa, a najmä, ak sa po ukončení štúdia nevracajú domov.
A ak navyše tento úbytok domácich talentov nenahrádzajú talenty zo zahraničia, ktoré dokáže krajina prilákať nielen na štúdium, ale aj pre dlhodobý život v nej.
To, že v medzinárodnej súťaži o talenty ťaháme za kratší koniec, najkomplexnejšie opísala analýza vlády Ľudovíta Ódora. V tomto článku sa však chcem venovať investíciám.
Investície verzus rast
Investície sú v princípe výdavky, ktoré by mali byť motorom ekonomického rastu. Mali by teda zvyšovať množstvo zdrojov, ktoré bude mať v budúcnosti štát (teda domácnosti, firmy a štát) jednak na spotrebu a tiež na ďalšie investície.
O dôležitosti ekonomického rastu sme v tejto rubrike opakovane písali, tu si len pripomeňme, že aj v tejto oblasti výrazne zaostávame. Do roku 2013/2014 sme ešte mali ako-tak porovnateľný rast s nám podobnými krajinami, odvtedy však zaostávame.
Ak sa pozrieme na HDP na obyvateľa v porovnateľných štátoch v bežných cenách, tak za posledných dvanásť rokov, v rokoch 2013 až 2024, sa v Česku a Estónsku hrubý domáci produkt takmer zdvojnásobil (93,7, resp. 97,2 percenta), v Maďarsku a Poľsku viac ako zdvojnásobil (108,2, resp. 120,4 percenta), kým na Slovensku vzrástol len o sedemdesiattri percent.
V prípade Maďarska je tento údaj mierne nadhodnotený vyššou infláciou, v ostatných štátoch však bola celková inflácia v sledovanom období podobná.
Podiel investícií na HDP bol najväčší v Estónsku (priemerne 26,3 percenta), nasledovalo Česko (25,6 percenta), Maďarsko (24,2 percenta), Slovensko (21,3 percenta) a najmenší podiel malo Poľsko (18,2 percenta).
Tu je veľmi zaujímavý vzťah medzi relatívnymi a absolútnymi číslami. Hoci Poľsko investovalo relatívne menej ako Slovensko (18,2 percenta HDP voči 21,3 percenta), pretože jeho hrubý domáci produkt rástol rýchlejšie, v absolútnom vyjadrení rástli investície v Poľsku rýchlejšie ako na Slovensku.
Keby HDP na Slovensku rástol tak rýchlo ako v Poľsku, v roku 2024 by sme aj pri nižšej poľskej miere investícií preinvestovali namiesto 28 miliárd eur až 29,9 miliardy.
Keby sme za sledované roky dosahovali estónsky ekonomický rast a estónsku mieru investícií, tak by v roku 2024 boli naše investície až na úrovni 38 miliárd eur.
Majstri v mrhaní
Práve poľský príklad je veľmi zaujímavý, pretože ukazuje, že aj pri nižšej miere investícií poľská ekonomika rastie rýchlejšie ako slovenská. Ako je to možné?
Odpoveď je zrejmá. Nejde len o objem investícií, minimálne rovnako dôležité je aj to, ako efektívne sú vynaložené. Zdá sa, že práve tu je hlavný rozdiel medzi poľskými a slovenskými investíciami.
