Premiér má pravdu, keď hovorí, že „nikdy nespájal hlasovanie o odvolávaní člena vlády s hlasovaním o dôvere vlády“. V hre o Mikloša bola a je hrozba demisie premiéra, čo je podstatný rozdiel. Dzurinda však už nehovorí pravdu, keď jedným dychom tvrdí, že k spájaniu hlasovania o vyslovení dôvery vláde „neprišlo nikdy preto, že som vždy dôveroval svojim koaličným partnerom“. Nikdy k tomu neprišlo preto, lebo o tom vláda nerozhodla. Premiér sa nemôže sám rozhodnúť, že požiada parlament o vyslovenie dôvery vláde. Na rozdiel od podania demisie, ktorá je výlučne jeho rozhodnutím. Inými slovami, zodpovednosť za dôsledky hlasovania o dôvere vlády má vláda, zodpovednosť za podanie demisie, a tým odstúpenie celej vlády, má premiér.
Dzurinda sa rovnako mýli aj v tom, keď hovorí, že ak sa nájde 76 poslancov na odvolanie Mikloša, „vznikla by tým nová vládna koalícia, ktorá by niesla plnú zodpovednosť za to, čo sa udialo“. Po jeho odmietnutí rešpektovať koaličnú zmluvu v súvislosti s odoprením práva SDĽ disponovať s postom ministra financií sa tejto politickej dohody už nemôže tak ľahko dovolávať. Navyše, poslanci majú právo hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia, teda aj bez toho, aby vznikla nová vládna koalícia.
