New Orleans po záplavách. FOTO - REUTERS
Bol som v New Orleanse pred pár mesiacmi, po stopách Alexisa de Tocquevilla, ktorý tomuto pomiešanému, nádherne kozmopolitnému mestu venoval také krásne stránky. Tomu mestu, v ktorom sa hovorilo, myslelo, cítilo v toľkých jazykoch.
Pamätám si na zimomriavky, na horúčku neworleanského džezíka, na jeho radosť zo života a z tanca. Pamätám si na pocit v tom najskromnejšom bare francúzskej štvrti, že som, večer čo večer svedok objavenia blues a gospelu. Pamätám si, že som raz v noci v New Orleanse videl vedľa tančiarne, dnes kompletne zničenej, na Bourbon Street pätnásť-, možno šestnásťročnú dievčinku tancovať na balkóne a chlapcov, ako jej z ulice hádžu hrste perličiek.
