Londýnsky parlament Clauda Moneta. FOTO - REUTERS
Keď som bol školák, v európskych dejinách a zemepise šlo vždy o staré národné štáty a navzájom si konkurujúce ríše. Tu sú mocnosti, tam hranice, táto krajina napadne v tom a v tom roku tamtú, to a to sa dohodlo v slávnom mieri v roku x. Vyvodil som si z toho - len vojna a obchod boli dôvody, aby ľudia cestovali; inak zostávali doma.
Až keď sa vo mne prebudil záujem o umenie, začal som si sám pre seba meniť mapu Európy a pochopil som, že odjakživa existovala aj iná Európa, Európa, ktorá vďačila za svoj vznik cestovaniu, výmene, vzájomnému oplodňovaniu spisovateľov, maliarov, skladateľov a architektov. To bola mierová invázia, tu sa neobchodovalo s tovarom, ale s myšlienkami. Na tomto trhu sa platilo menou pravdy a krásy, a to bola tvrdá mena, nie mäkká, ako si kde-kto myslí. Prišiel som na to, že umelci patrili k najaktívnejším obchodným cestujúcim svojej doby.
