Hannah Arendtovej patrí zásluha, že vzala konzum za slovo a dokázala ho vnímať ako kulinárnu činnosť. Konzumovať znamená hltať. Smerujeme k tomu, že sa stávame všežravcami, všetko ...
Hannah Arendtová, nemecko-americká politologička a filozofka, zomrela pred tridsiatimi rokmi. V slovenskom a v českom preklade vyšli jej knihy: O násilí, Mezi minulostí a budoucností, Původ totalitarizmu I. - III., Život ducha, Viva activa neboli O činném životě. FOTO - ČTK
Hannah Arendtovej patrí zásluha, že vzala konzum za slovo a dokázala ho vnímať ako kulinárnu činnosť. Konzumovať znamená hltať. Smerujeme k tomu, že sa stávame všežravcami, všetko hlceme, sme pojedači sveta, ako píše filozofka Hannah Arendtová v jednej zo svojich najdôležitejších kníh Podmienka moderného človeka.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Falošné potreby
V návale všeobecnej žravosti takpovediac pregĺgame "naše domy, nábytok, autá, ako keby to boli dary prírody, ktoré sa bez úžitku kazia v neustávajúcom ľudskom metabolizme." A kým sa bombardujeme úskokmi a vštepujeme si do myslí falošné potreby, konzumovanie nás čoraz viac vzďaľuje od prirodzeného života. Ale to nie je to podstatné, hovorí Hannah Arendtová. Podstatná a najznepokojúcejšia je "neprirodzená viera v prirodzenosť", nahrádzanie všetkých skutočností sveta životným procesom. To, čo kedysi malo vlastnú pevnosť, stabilitu, nezávislosť, sa dnes javí ako korelát panovačného a zároveň efemérneho apetítu. Nijaký predmet tejto bulímii neunikne, ani umelecké diela nie. Zmyslom masovej kultúry v skutočnosti nie je ani tak šíriť kultúru medzi masy ľudí, ani ich oslobodiť od fetiša Veľkej kultúry, ani pomôcť im zabudnúť na ich skutočnú situáciu: "Masová kultúra sa objaví, keď sa masová spoločnosť zmocní objektov kultúry a je nebezpečná tým, že tento životný proces spoločnosti (ktorý, ako ktorýkoľvek životný proces, nezadržateľne priťahuje všetko, čo je v dosahu cyklu jeho látkovej výmeny) doslova konzumuje kultúrne objekty, prežúva ich. Samozrejme, nemám na mysli masové šírenie. Keď sa dostanú na trh knihy alebo reprodukcie s nízkou cenou a vo veľkom množstve sa predajú, to povahu tých predmetov nespochybňuje. Do ich povahy zasahujeme v momente, keď ich upravujeme - prepisujeme, zahusťujeme, trávime, reprodukovaním a zobrazovaním redukujeme na brak."