Keď to tak trošku bolí

A potom prišla tá nechutnejšia časť, keď sa začalo diskutovať o rozdelení posledných 2-3 percent plánovaných výdavkov. Tento rok sa vládne strany dohodli, že nebudú informovať o čiastkových posunoch v diskusii o delení peňazí na tzv. priority. Vraj sa im pracuje lepšie, keď nie sú pod mediálnym tlakom. Tento argument by mohol obstáť, keby jedna strana len pred pár mesiacmi nezneužila mediálny tlak na premiéra na likvidáciu nepohodlného koaličného partnera. Bez ohľadu na to, že Rusko bol škodná. Ale dajme tomu. Nech taja. Volič bol aspoň ušetrený žalúdočných nevoľností. Napríklad pri pohľade na to, ako sa SMK snaží zdôvodniť, že každý sa musí poskladať 1400 korunami na priame platby odvetviu, ktoré vyprodukuje púhe 3 percentá HDP. Alebo pri pohľade na to, ako minister vnútra pýta peniaze na desiatky nových miest v polícii, hoci už berie prostriedky na stovky neobsadených. Alebo ako minister spravodlivosti trvá na tom, že chce na budúci rok viac peňazí ako tento rok, hoci sa mu už nebudú opakovať niektoré jednorazové výdavky. A po tom všetkom má ešte predseda KDH odvahu povedať, že našli kompromis, ktorý "každú stranu tak trošku bolí".