Skutočnosť, že diskusia o možnostiach zvýšenia zastúpenia žien na spravovaní vecí verejných pokračuje, je pozitívna. Negatívom je, že sa sústreďuje výlučne na zastúpenie žien v politických funkciách a taktiež, že používané argumenty aktivistiek nie sú správne.
Naposledy argumentovala reprezentantka združenia Možnosť voľby aj tým, že podľa ústavy „medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi“. Je to tak, ale s dôvetkom, že nemajú prednosť pred ústavou, ani ďalšími ústavnými zákonmi. Čo je logické, aj prirodzené. A zmeniť to môže iba najmenej 90 poslancov.
Podozrenia zo zavedenia tzv. tretinového modelu povinného zastúpenia na volebných kandidačných listinách - dve ženy, jeden muž alebo naopak - o nesúlade s ústavou sú oprávnené. I keď rozhodnúť o tom môže výlučne Ústavný súd. Jeho rozhodnutia v súvislosti so zavedením národnostných kvót vo volebných zákonoch alebo tzv. dvojakého členstva v zákone o združovaní v politických stranách sú však dostatočne zreteľné. To je takpovediac teoretická stránka veci. Praktická je, že tretinový model už parlament hlasovaním odmietol a taktiež, že sa neosvedčil ani v praxi. Voliči jednoducho odmietli vo voľbách do vyšších územných celkov voliť ženy na „ženskej“ kandidačnej listine. A dnes ich už nemožno nijako nútiť, aby volili toho, koho voliť nechcú.
