Zmena politiky v Tirane. FOTO - TASR/AP
Môj prvý román Dni pitiek v šesťdesiatom druhom v Albánsku zakázali ako dekadentné dielo, cudzie socialistickej skutočnosti. Je pravda, že moji dvaja mladí hrdinovia sú dvaja gauneríci, ktorým je socializmus úplne ľahostajný. V deň, keď sa rozhodnú ísť do kina, dávajú len jeden film: Desiate výročie vzniku Ľudovej armády. Ešte horšie je, že si robia srandu z Andona Cajupiho, slávneho albánskeho básnika zo začiatku dvadsiateho storočia, ktorý podľa nich vynašiel triedny boj ešte pred Leninom. V našom komunistickom vesmíre bolo toto dielo bohorúhačstvom. Potom moji opití hrdinovia spustošia kostol. Skrátka, sú to vandali, totálne negatívni a amorálni jedinci, vzpierajúci sa vznešeným myšlienkam socialistického realizmu. V komunistickej literatúre boli dovolené len dva typy postáv: martýri a nepriatelia. Provokoval som naschvál.
