FOTO
Hudba dnes vyvoláva tie najrozličnejšie emócie. Keďže žijeme v ére, ktorá je pre mnohých ľudí bezbožná, niektorým intelektuálom a básnikom a zrejme aj mnohým milovníkom umenia sa javí ako božstvo. To sa, samozrejme, začalo už v devätnástom storočí. Pamätám sa, že som o tom raz diskutoval s jedným veľmi nadaným mladým skladateľom. Povedal mi, že preňho Boh býva v Piesni o zemi Gustava Mahlera. Ba dokonca, že Pieseň o zemi je samotným Bohom. Milujem hudbu - a ako ju milujem! - ale že by to bola rovno adresa Pánaboha alebo jeho meno, s tým som predsa len nijako nemohol súhlasiť.
Božské v hudbe?
Je to problém: o hudbe vieme hovoriť buď až príliš triezvo (a väčšina ľudstva rozumie pod hudbou iba popevky, ktoré počujeme z rádia), alebo hádam predsa len trošku príliš vzletne, trošku príliš teologicky.
