FOTO - REUTERS
Presnejšie povedané, jeho tajný, vlastný, a vtedy jediný cieľ. Nikdy nechcel zostať kancelárom. Nie, chcel stranu, ktorú dokázal mať radšej než všetci ostatní a zachrániť ju pred historickým zánikom - tým, že ju vženie do záchrany veľkej aliancie. Nato boli tie náhlivé predčasné voľby. O rok neskôr by SPD proti Christianovi Wulfovi skončila s dvadsiatimi štyrmi percentami. Mimochodom, aj preto, že hospodárske čísla by medzitým vyzerali ešte horšie.
Ako by aj mohli vyzerať lepšie? Náš ekonomický vývoj je už pätnásť rokov poznačený mimoriadnymi dávkami pre nové spolkové krajiny, ročne trojciferná miliardová suma. Obrovský hendikep, ktorý nás oproti EÚ a celému svetu hádže dozadu. Na to neexistuje nijaký liek, zákon, svetová konjunktúra, nepomôže nijaké "hej-rup", nijaká kampaň. Stodvadsaťpäť miliárd eur je jednoducho šialene veľa peňazí. Ani čínsky boom by takúto olovenú guľu na nohe neuniesol, stiahla by ho na morské dno.
