čísla maďarského týždenníka A Hét (Týždeň), ktorý vychádza v rumunskom Sedmohradsku.
V tomto, aj v ďalšom článku sa noviny zaoberajú tým, ako sa dve hlavné maďarské menšinové politické reprezentácie v Rumunsku a na Slovensku a ich lídri stávajú tesnými spojencami, či možno skôr zahraničnou pobočkou a súčasťou klientely maďarského expremiéra a šéfa opozície Viktora Orbána.
Symbolickým vyjadrením tohto vzťahu boli práve minulý víkend Bugárove tance okolo Orbána i okolo Bugárovej vlastnej účasti na rokovaní krajanských elít v Sedmohradsku. Bugár ešte deň pred stretnutím tvrdil, že do Rumunska nepôjde, nestíha tam vraj prísť včas a dostatočne čerstvý po spoločnom vystupovaní, rokovaní a večeri s Orbánom na Slovensku predchádzajúci večer. Posťažoval si, že organizátori, Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku napriek jeho žiadosti miesto rokovania neprisunuli bližšie k Bratislave. S kolegom sa však nakoniec obetovali, aj keď museli striedavo šoférovať celú noc, ako vraj potom zdôraznil partnerom na stretnutí.
Problém je, že Bugára k tejto obeti prinútil až rozhovor s Orbánom, ktorý ho musel upozorniť, že by sa predsa len hodilo tam ísť. A koho iného, ako Orbána by mal Bugár počúvnuť. Riešenie, ktoré predsedovi SMK asi ani nenapadlo, by pritom bolo takisto jednoduché: mohol vynechať stretnutie s Orbánom, alebo si ho dohovoriť na skorší termín, a doraziť do Sedmohradska odpočinutý a pripravený. Maďarský expremiér prišiel na severnú stranu Dunaja oficiálne ako hosť spomienkovej slávnosti na veliteľov revolúcie popravených
6. októbra 1849. Väčšina Maďarov na nich správne spomínala deň pred stretnutím Bugára a Orbána, ktoré sa konalo až 7. októbra. Termín stretnutia v Sedmohradsku bol známy mesiac dopredu...