o nekandidovať vo voľbách s odôvodnením, že nemá čo nové ponúknuť. Zakladateľ KDH si viac váži slobodu vyjadrovať osobné názory na politické dianie ako poslanecký mandát, výkon ktorého je viazaný na stranícku disciplínu. Neznamená to však, že Ján Čarnogurský definitívne stratil politické ambície. Práve naopak. Ako „radový“ člen KDH si totiž môže po voľbách napríklad dovoliť prijať ponuku Vladimíra Mečiara na obsadenie kresla ministra zahraničných vecí bez toho, aby hnutie priamo vstúpilo do koalície s HZDS. Prominentné postavenie radového člena a sloboda vyjadrovania politických názorov by tak dosiahli najvyššiu kvalitu.
Ústredným sloganom predvolebnej kampane kresťanských demokratov bude tvrdenie, že volebným „víťazom sa stane ten, kto zostaví vládu“. KDH si robí ambície, že po voľbách pod svojou zástavou zjednotí pravicové strany a zostaví vládu. Je zjavné, že tento projekt má niekoľko slabín. Prvou a hlavnou je fakt, že aj keby hnutiu každý mesiac rástli preferencie, pravicové strany nezískajú dostatok percent, aby mali v budúcom parlamente väčšinu. Predstava víťaza volieb sa teda zužuje na zostavenie menšinovej vlády. Takáto paródia na víťazstvo nemôže byť povzbudivá pre nikoho. Otázne je aj to, prečo by HZDS alebo Smer mali podporiť menšinovú vládu pravice, keď sa môžu spojiť, respektíve, keď karty bude s veľkou pravdepodobnosťou rozdávať pre prezidenta prijateľnejší Robert Fico. Vízia pravicovej vlády sa stane nereálnou aj v prípade, ak sa do volieb neupravia vzťahy medzi SMK a KDH. Zákon o zahraničných Maďaroch a slovenský kontrazákon z dielne KDH majú potenciál stať sa prekážkou povolebnej spolupráce oboch strán.
