Reakcia predsedu SMK Bélu Bugára na môj komentár o tom, ako úctivo tancuje okolo lídra maďarskej opozície Viktora Orbána, ma veľmi potešila. Odpovedal presne tak, ako sa dalo očakávať, a umožnil mi tým napísať aj to, čo som musel z pôvodného článku z priestorových dôvodov vynechať.
Nadmieru úzke vzťahy a predvolebná spolupráca medzi SMK a Fideszom (stretnutie vedenia SMK a Orbána na Slovensku pred dvomi týždňami bolo jej súčasťou) by zdanlivo nemali nijako prekážať. Je predsa normálne, že strana stredopravej orientácie, za akú sa SMK považuje, spolupracuje so stranou hlásiacou sa k rovnakému ideovému smerovaniu, že si praje jej volebné víťazstvo, a že jej pritom dokonca pomáha. Problém je, že SMK a Fidesz, Bugára a Orbána nespája pravicová konzervatívna orientácia, ale keď už, tak skôr akýsi do minulosti zahľadený kolektivistický národniarsky populizmus, nahradzujúci často riešenia problémov menšín symbolickou politikou, heslami a zástavami. Fidesz totiž nie je klasická pravicová strana. Počas svojho dlhého putovania maďarským politickým spektrom dospeli Orbán a jeho verní k čisto populistickej politike. V rámci svojej programovej praženice síce využívajú aj rad prvkov spájaných tradične skôr s pravicou, ich ekonomický a sociálny program je však vyslovene ľavičiarsky. Fidesz požaduje zastavenie privatizácie a rastu cien energií, burcuje proti zahraničnému kapitálu slovníkom, za ktorý by sa nehanbili ani komunisti, a odmieta spoluúčasť pacientov v zdravotníctve - čiže presný opak toho, čo presadzuje SMK ako člen slovenskej vládnej koalície.
