Diskriminácia - či už pozitívna, alebo negatívna - niekomu niečo pridáva alebo uberá, niekoho zvýhodňuje alebo znevýhodňuje, vyrovnávanie šancí sa takto vzniknutý nepomer snaží odstrániť. Pozitívna diskriminácia zvyčajne reaguje na negatívnu, vyrovnávanie šancí reaguje na oboje. V príslušnom odseku antidiskriminačného zákona sa hovorí výlučne o takýchto osobitných vyrovnávacích opatreniach "na zabránenie znevýhodnenia". Už z prostého výkladu týchto slov vyplýva, že zabrániť znevýhodneniu nie je to isté čo zvýhodniť.
Jeden a ten istý diskriminačný jav môže mať občas dve tváre: to, čo je v ňom pre jedného pozitívnou diskrimináciou, môže byť pre druhého negatívnou diskrimináciou. Takým je, napríklad, inzerát, hľadajúci sekretárku atraktívneho výzoru do tridsať rokov. Je pozitívnou diskrimináciou pre tie ženy, ktoré týmto (zrejme neodôvodnene zužujúcim) kritériám vyhovujú, negatívne však diskriminuje mužov, "neatraktívne" ženy, ako aj ženy nad tridsať. Nemusí to však byť vždy tak. Nárok na úhradu okuliarov pre krátkozrakých alebo protézy pre tých, ktorým amputovali nohu, od zdravotnej poisťovne je pozitívnou diskrimináciou pre dané skupiny postihnutých, ale ostatní to asi nebudú považovať za svoju negatívnu diskrimináciu. Načo by im bola protéza, keď majú zdravé nohy.
Výrok Ústavného súdu ponecháva bokom všetky negatívne formy a prejavy diskriminácie a sústreďuje sa len na jej pozitívne formy a prejavy, a aj to len z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu. Nehovorí však nič o tom, ako oddeliť pozitívnu stránku určitého druhu diskriminácie od jej negatívnej stránky, ako zabrániť prvej a neprehĺbiť pritom druhú.
Týmto výrokom nám však vznikajú aj nové problémy. Najzávažnejší z nich sa týka nášho štátneho jazyka. Podľa ústavy je ním slovenčina. Slovenčina je však materinským jazykom len jednej skupiny občanov SR, tých, ktorí sú svojím etnickým pôvodom definovaní ako Slováci. Znamená to, že materinský jazyk jednej etnickej skupiny občanov sa stal štátnym jazykom všetkých občanov krajiny. Nie je pritom podstatné, že je to majoritná skupina, na Slovensku jestvuje trinásť etník a ich príslušníci by si mali byť pred zákonom všetci rovní. Z hľadiska jazyka si však rovní nie sú, jedna skupina je privilegovaná, a to práve a výlučne z dôvodu svojho etnického pôvodu. Ako k tomu prídu príslušníci ostatných etnických skupín, že touto pozitívnou diskrimináciou Slovákov vznikla negatívna diskriminácia Neslovákov, Maďarov, Rómov a i., ktorých materinské jazyky nemajú rovnocenné postavenie oproti slovenčine?
