FOTO |
Futbal vie byť zábavná hra a jeho vplyv na správanie más je obrovský. Futbalové úspechy malých krajín sa stávajú dnes kultovými obradmiNedávno som v obrovských potravinách chtiac-nechtiac počúval jedno z tých rádií, kde moderátori hovoria ako pustení na dvojnásobnej rýchlosti. Z reproduktorov duneli insitné piesne, v prestávkach úžasne spontánny chichot hlásateľov a dookola tie isté dopravné správy. Zrazu sa však ozval rev, ktorý som v prvej chvíli považoval za záznam z ďalšej demonštrácie Slovenskej pospolitosti. Hrubé mužské hlasy kolektívne ručali: "Slovensko je srdce naše, pozdvihneme slávy čaše / bojujte a vyhrajeme, súpera vždy rozbijeme! / Slováci sme silný národ, všetci spolu máme na to, / fandime a vyhrajeme, súpera vždy rozbijeme!"
Najlepší chorál
Vzápätí som sa dozvedel, že to nie je slogan nacionalistickej bojovej skupiny, ale víťaz celoslovenskej súťaže o najlepší "repre chorál", ktorú sponzoroval najväčší telekomunikačný operátor, "fanúšik slovenského futbalu". Počet gramatických chýb a brutálnych rýmov na tých zopár riadkoch vylučuje, že by autormi mohli byť fanatickí vyznávači slovenského jazyka a národa. V tlačovej správe som si prečítal, že "skutočný fans chorál prišlo do štúdia nahrať a naspievať 40 ultras... a že je to sila, keď spieva 40 ultras!" Pri hurónskom nasadení na motívy piesne Sedemdesiat sukien mala sa úplne zabudlo, že zďaleka nie všetci hráči v našom mužstve, a tiež nie všetci fanúšikovia na štadióne či pri obrazovkách, sú Slováci. Každopádne chorál, doplnený o výkriky ako "chápeš, jo, rozumíš, brácho", sa už dá stiahnuť aj v hip-hopovej verzii a znie presne ako rap, vymyslený inžiniermi na oddelení strategického marketingu.
Na vytvorenie "poriadnej fans atmosféry" na všetkých zápasoch našej futbalovej reprezentácie sa použijú nasledovné prostriedky: päťtisíc papierových stúh pri nástupe hráčov, bengálske ohne, sektorová vlajka SR, nový repre chorál na svetelnej tabuli, dymovnice vo farbách slovenskej trikolóry a veľký transparent s textom Slovensko je srdce naše, pozdvihneme slávy čaše.
Silnejšie farby
Na tieto účely sa dokonca zriadila všeľudová finančná zbierka, lebo toto je aj na operátora trocha priveľa. Pri kvalifikačnom zápase s Ruskom som na tribúne zaregistroval nápis "Naše farby sú silnejšie" - no nie sú náhodou rovnaké?
Vo Veľkej Británii pred dvoma rokmi v konkurze vybrali básnika, ktorý má za úlohu pozdvihnúť úroveň povzbudzovania na futbalových štadiónoch. Vo svojich popevkoch zaznamenáva najpamätnejšie futbalové momenty a za svoje veršované dielka dostáva 10 000 libier ročne.
"Myšlienka angažovať oficiálneho básnika vychádza z toho, že futbalové chorály sú určitým druhom umenia a podľa toho by sa k nim malo pristupovať," vysvetlil vtedy dvorný básnik britskej kráľovskej rodiny Andrew Motion, ktorý sa na výbere kandidáta osobne podieľal. U nás je do podobnej pozície národného barda s obľubou štylizovaný Milan Rúfus, takže by to možno chcelo, aby marketieri zvýšili rozpočty a vymámili od neho nejakú tú futbalovú modlitbičku za víťazstvo.
Kultové obrady
Futbalové úspechy malých krajín sa často stávajú až kultovými obradmi, zvlášť v historicky zlomových chvíľach. V susednom Rakúsku sa okolo víťazstva 3:2 nad Nemeckom v roku 1978 vytvorila celá mytológia, prezentovaná už na viacerých bizarných medzinárodných výstavách. To, čo sa v uplynulých mesiacoch darí slovenskému futbalu, je skvelé a nové mýty na seba určite nedajú dlho čakať. Je zábavné sledovať, ako sa moderátor CNN pokúša vysloviť slová Artmedia Petržalka Bratislava, pričom náhodným výberom určuje, čo z toho je názov mesta, klubu a čo sponzora. Zahraniční priatelia sa ma v e-mailoch zmätene pýtajú, čo je to za neznámy úspešný klub a kde sa zrazu nabral? Odpovedám, že hráči Petržalky sa zatiaľ v Belehrade a v Porte iba rozcvičovali a neuspokoja sa, pokým Beckham, Raul a Ronaldo nebudú kľačať na kolenách pred bratislavskou operou a roniť krokodílie slzy, že prišli o zlatý pohár.
Futbal vie byť úžasne zábavná, inšpiratívna hra a jeho vplyv na správanie más je obrovský. Aj preto každoročný akčný týždeň proti rasizmu vo futbale narástol za uplynulých päť rokov na najväčšiu protirasistickú a protidiskriminačnú kampaň v dejinách tohto športu. Slovenskí hráči sa do tohto skvelého projektu aktívne zapojili. Držím im palce a vážim si ich názor: rôznym ultras a ich "repre chorálom" treba ukázať červenú kartu.
Michal Hvorecký (1976) spisovateľ. Žije v Bratislave. Vyšli mu knihy poviedok Silný pocit čistoty, Lovci & zberači a román Posledný hit. O pár dní mu vyjde vo vydavateľstve P. T. Albert Marenčin román Plyš.