|
FOTO |
ký význam. Tento nový zmysel naznačoval niečo neodvratné a niečo, čím sa začína nová epocha. Idea nového počiatku však pochádza od Vergilia, ktorý v Aeneide, keď trójsky utečenec obnovuje zničené mesto a kladie základný kameň budúceho rímskeho impéria, hovorí o rodiacom sa veľkom poriadku sveta.
V novovekých dejinách po pojmoch ako priemyselná revolúcia, vedecko-technická revolúcia, či socialistická revolúcia vznikol nový pojem zamatovej revolúcie, s ktorým prišla západná publicistika a ktorý sme si na Slovensku pretlmočili ako nežná revolúcia. Hybnou silou revolúcií v modernom čase bola idea nového spoločenského poriadku a oslobodenia človeka, oslobodenia od toho, čo bolo prekážkou alebo popretím slobody. Tu však, na rozdiel od iných revolúcií, nešlo o nový počiatok, ale o návrat - o návrat do slobodnej a spoločnej Európy. Do ulíc nás vtedy neviedla túžba po bohatstve či po lepšej ekonomickej situácii, ale optimistická vízia slobody, spravodlivosti a dôstojnosti. Ako však pripomenul český filozof Bohumír Janát, "osudovým nedorozumením i naším vlastným zlyhaním" bolo, že tento hlbší zmysel bol rýchlo a "takmer celkom prekrytý kategóriami čisto politického a ekonomického myslenia".
