Človek dnes síce žije v omnoho väčšej miere vo viacerých identitách, ale ani dnes nežije tak, že by sa v prospech jednej identity zriekal inejUlrich Beck a Anthony Giddens hovoria v prvej vete svojej úvahy o budúcnosti Európskej únie Na troskách už nikdy nič nevystaviame (Fórum, 8. 10. 2005), že návrh európskej ústavy je mŕtvy. To je od zástancov európskej ústavy pokrok. Väčšina ľudí, na ktorých sa obaja autori obracajú, sa totiž tvári, že sa nič nestalo, že francúzske a holandské referendum treba nechať uležať a potom sa opäť vrátiť ku každodennému poriadku.
Z tohoto hľadiska možno oceniť ich triezvy prístup a názor, že by sme si nemali mýliť Európsku úniu s "neukončeným federálnym štátom" a že Európa nemôže byť postavená na troskách národov. To svedčí na rozdiel od vierozviestov Európy bez národov o historickom realizme Ulricha Becka a Anthonyho Giddensa, ktorí si uvedomujú, že Európa sa vyvíjala v posledných dvoch storočiach v dobrom i zlom vo forme národných štátov a že tento vývoj nemožno umelo prerušiť a nahradiť konštruktom európskeho občianstva a štátu. Dejiny totiž spoľahlivo ukazujú, ako sa končia pokusy, ktoré sa neopierajú o historickú skúsenosť, ale o ilúzie utopických experimentátorov.
