Treba povedať, že na vytvorenie atmosféry, aby taká dohoda mohla vzniknúť, predvčerom viac urobila slovenská vláda ako maďarský premiér.
Dzurindov kabinet schválil text stanoviska, ktorým odpovedal na výzvu parlamentu, aby reagoval na maďarský krajanský zákon. Je to stanovisko racionálne a zdržanlivé, takže aj podpredseda vlády a SMK skonštatoval, že ide o civilizovaný text, ktorý môže priniesť prelom v doterajšej diskusii o zákone. Na rozdiel od slovenskej vlády sa premiér Orbán v Bruseli nevyjadroval umiernene a zdržanlivo. Okrem silného a presvedčivého argumentu, že sa dokázal o uplatňovaní zákona dohodnúť s piatimi susedmi, len nie so Slovenskom, siahol aj po tvrdeniach, ktorým by sa politik usilujúci sa o dohodu mal vyhnúť. Vyhlásenie, že hlavným dôvodom sporu je „hlboké nepochopenie princípov“ na druhej strane, ubezpečovanie, že maďarská vláda akceptovala všetky odporúčania Benátskej komisie, nie sú iba sporné, ale nevytvárajú ani atmosféru, ktorá môže viesť k dohode. A už vonkoncom k nej nevedú Orbánove výroky o zrušení Benešových dekrétov.
