Benešov duch

v maďarskej a nemeckej národnosti, sú v histórii strednej Európy veľmi citlivou pôdou - nielen preto, že týmto legislatívnym aktom predchádzali iné historické krivdy na obyvateľoch bývalého Československa, ktorých sa dopúšťali mnohí príslušníci maďarskej a nemeckej národnosti. Zmerať, čia krivda a čia pomsta je väčšia, sa azda ani nedá (svedectvá o vypálených slovenských dedinách, o koncentračných táboroch sú porovnateľné napríklad so svedectvami z Pamätí Václava Černého o krutostiach počas odsunu sudetských Nemcov z českých krajín). A ak sa majú odškodňovať obete, kde je tá všetkými stranami akceptovateľná časová hranica - v roku 1948? v roku 1945? v roku 1939? A kto je obeťou a kto vinníkom, veď to nie sú celé národy? K ničomu inému ako k týmto otázkam a hľadaniu odpovedí na ne by neviedlo otvorenie otázky Benešových dekrétov na medzinárodnej či celoeurópskej úrovni. A vzhľadom na absenciu štátnikov v stredoeurópskom priestore si možno predstaviť, ako by asi takáto diskusia vyzerala (jeden z príkladov predviedol český premiér Miloš Zeman pred niekoľkými dňami počas návštevy Izraela, a ani našou rozpravou na parlamentnej pôde sa nemožno veľmi hrdiť, čo priznal dokonca aj V. Mečiar).