"Sociálny štát", ako ho propagovali médiá komunistického režimu - na snímke z roku 1959 rodina baníka v moderne zariadenom byte. ARCHÍVNE FOTO - ČTK |
O opodstatnenosti trhového hospodárstva a súkromného vlastníctva sa v súčasnosti nediskutuje. Napriek tomu nemôžeme povedať, že rok 1989 bol u nás víťazstvom liberálnej ekonomiky. Hlavné motory Európskej únie vyznávajú podnes jej zmiešaný model, ktorý ráta so zásahmi štátu do chodu hospodárstva.
Vnútroštátne regulovanie (pohybu služieb, kapitálu, tovaru) má svoje korene v počiatkoch krízy transatlantickej civilizácie. Jej prvými príznakmi boli preteky v kolonializme a zbrojení pred začiatkom prvej svetovej vojny (1890 - 1914). V dôsledku tejto vojny prerušili bojujúce krajiny proces liberalizácie (1848 - 1914) v mene dosiahnutia národného víťazstva. Vo vyčerpávajúcej prvej svetovej vojne naberal štátny aparát znaky totalitárstva. Štát začal byť oprávnený stále vo väčšej miere zasahovať do života ľudí. Nie náhodou bol výsledkom veľkej hospodárskej krízy (1929) silnejúci socializmus, či už vo forme internacionálnej (popularita ZSSR) alebo nacionálnej (popularita Hitlerovej NSDAP). Obyvateľstvo starého kontinentu začalo vyžadovať, aby štát zabezpečil jeho budúcnosť.