FOTO - REUTERS
Keď som po prvýkrát počul o Woodym Allenovi, práve som končil školu. Potom nasledovala vojenská služba. Šiel som do jedného jeruzalemského kina pozrieť si Banánov. Film na mňa vtedy urobil hlboký dojem - a to v istom zmysle robí dodnes. Priblížil mi tú podivuhodnú postavičku Woodyho, s ktorým som sa do veľkej miery mohol identifikovať.
Zdalo sa, že stelesňuje všetky absurdity a frustrácie, ktoré som ako načisto plachý chlapec cítil aj ja. Bol som síce bystrého rozumu, ale vo vzťahu k sebe samému, svojmu výzoru a mužnosti som bol veľmi neistý - v tomto svete plnom mačov a zvodných žien. Eixstencia tejto novej, bizarnej filmovej postavy spôsobila, že mi hneď bolo lepšie! Vyhlásili ma za "platného"!
