Fenomén volieb - prezidentských či parlamentných - dokáže vyviesť z rovnováhy aj onakvejšie demokracie, ako sú tie karpatské. Vyhliadka piedestálu alebo smetiska dejín zamávala aj americkou spoločnosťou, tak nie div, že v strednej Európe s perspektívou troch parlamentných volieb v Maďarsku, Česku a Slovensku v rozpätí piatich mesiacov (s dodatkom 1 - ako dopadli voľby vlani v Poľsku; a dodatkom 2 - že týždeň pred našimi budú voľby nemecké) sa pod politické kotly prikladá priam desivým tempom. Udržať nadhľad je ťažké, ak nie priam nemožné na žiadnom z brehov Dunaja či Moravy. Najväčšou zdržanlivosťou spomedzi troch premiérov (Zeman, Orbán, Dzurinda) síce disponuje ten náš - určite by však stálo za úvahu, či by nebolo racionálne a politicky efektívne ísť na balatonské stretnutie a zoči-voči v presile 3:1 vysvetliť pánu Orbánovi, aká citlivá je téma Benešových dekrétov a aké ťažké je bez empatie pre partnera hľadať jaspersovskú spravodlivosť v strednej Európe, kde sa hranice medzi obeťami a násilníkmi menili v niektorých desaťročiach aj viackrát.