Gejský pár Augusto Balisano (vľavo) a Miguel tancuje tango vo filme La Marshall v Buenos Aires.
Nie je to tak dávno, čo sa na filmovom plátne začali objavovať homosexuálne vzťahy celkom otvorene. Zložitú, dlhoročnou cenzúrou lemovanú cestu rovnakopohlavnej lásky do filmu, plnú najskôr len záporných a až neskôr aj kladných gejských a lesbických filmových postáv podrobne opisuje americký dokument The Celuloid Closed z roku 1995. Odvtedy bolo natočených viacero ďalších závažných dokumentov, ktoré zviditeľnili rôzne aspekty života sexuálnych menšín v rôznych krajinách.
Teena Brandon Story - tvrdý dokument o brutálnej vražde ženy, ktorá na svojej ceste ku zmene pohlavia milovala inú ženu v mužskom prestrojení - bola spracovaná na film pod názvom Boys Don't Cry, Chlapci neplačú, ktorý dostal Oscara. Divácky úspešný film o láske dvoch žien v nacistickom Nemecku Aimeé a Jaguár vznikol na základe skutočných udalostí. Tomuto filmu predchádzal nemenej skvelý dokument Love Story Berlin 1942, ktorý obsahuje dôležité výpovede skutočnej Aimeé približujúce detaily tragického osudu jej milovanej Felice v koncentráku. Dokumenty o osudoch šťastnejších gejov a lesbických žien, o rôznych aspektoch ich života, ich kultúre a životnom štýle sa premietajú každoročne na desiatkach filmových festivalov Homosexuálni i heterosexuálni filmári natáčajú dokumenty s autentickými zábermi z histórie antidiskriminačného hnutia a politických aktivít smerujúcich k zmenám v prístupe väčšiny k sexuálnym menšinám. Nezaostáva ani žáner dokumentárneho portrétu.
