Námestie Nebeského mieru v Pekingu. FOTO - REUTERS
Niektoré horúce novinky prídu a odídu: koniec dejín, svetové preteky v zbrojení, Európa ako Venuša a Amerika ako Mars. A niektoré sa po dlhých prestávkach vracajú. Vzostup Číny sa pomstychtivo vracia, v novinách, v televízii, na konferenciách, seminároch, a tak ďalej. Ako keby sa ľudia odrazu zobudili a videli, že Čína je obrovskou silou. A že je to pre svet nádej i hrozba. Ale možné je aj to, že oboje, potenciálne požehnanie aj potenciálnu kliatbu, tak trošku preháňame.
K tomu má Západ sklon zakaždým, keď pocíti konkurenciu nezápadného národa. A možné je tiež, že obavy Západu ani nie sú prehnané, sú len jednoducho márne. Posledných niekoľko storočí bola Čína buď "ospalý drak", alebo drak na vzostupe. Mnoho ľudí malo radšej ten ospalý stav. V každom prípade bol čínsky drak považovaný za hrozivé zviera, ktoré prebúdzalo chamtivosť, závisť, hrôzu a fascináciu mnohých generácií Európanov a Američanov. Väčšina správ, ktoré prichádzajú na Západ o mimoriadnom ekonomickom raste Číny - mrakodrapoch, čo rašia ako betónové lesy, o celých priemyselných odvetviach, ktoré Čína ovládla, obrovských trhoch, ktorým kraľuje - má v sebe tón akejsi bázne či obdivu, ktorý občas zvyknú tlmiť obavy z ničenia životného prostredia či márne varovania na tému ľudských práv. "Deväťdesiatpercentný rast," povedal jeden americký analytik, "nie je boom, to je premena." Ale je v tom aj zreteľný tón úzkosti: ovládne Čína svet? Ako môže Západ konkurovať tej čudnej a starobylej civilizácii včiel-robotníc a autokratických vládcov?
