Prezident Ivan Gašparovič rozdával vyznamenania.
FOTO - SITA
Dvadsiateho prvého augusta 1968 hneď ráno po nočnej invázii vojsk Varšavskej zmluvy sa v Prahe zišlo Predsedníctvo Národného zhromaždenia ČSSR na svojej ôsmej schôdzi, ktorá potom trvala plných osem dní. Pracovalo predsedníctvo, výbory, plénum - nepretržite, ako jediný fungujúci štátny orgán počas invázie, hoci jeho predseda Josef Smrkovský bol odvlečený do Sovietskeho zväzu. Odsúdilo okupáciu, napriek tomu, že v ňom komunisti tvorili 75 percent pléna.
Po potupnom návrate vedenia štátu a KSČ z Moskvy, kde podpísali kapitulačné protokoly, zasadlo v októbri 1968 Národné zhromaždenie znova, aby na pokyn Komunistickej strany Československa a na diktát Moskvy odhlasovalo "Dohodu o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk" v Československu. Veľká väčšina poslancov poslušne zodvihla ruku, desiati sa hlasovania zdržali, štyria statoční hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a jediná Slovenka Ing. Božena Fuková, poslankyňa zo Stredoslovenského kraja. V tom čase mala tridsaťtri rokov, štvorročnú dcérku, pracovala ako ekonómka v Šikovom reformnom Inštitúte riadenia v Prahe, na jar patrila medzi tých poslancov, ktorí odhlasovali zrušenie cenzúry, bola členkou zahraničného výboru parlamentu, ostro odsúdila augustovú inváziu a obvinila Leonida Brežneva. Keď svoje stanovisko zdôvodňovala na zasadaní zahraničného výboru, nemohla prejav ani dokončiť, biľakovskí poslanci ju vulgárne prekričali. O rok, 16. októbra 1969, bola zbavená poslaneckého mandátu, okamžite ju vyhodili z inštitútu, ďalšie zamestnanie hľadala asi na sedemdesiatich miestach, jej manžela novinára prepustili z práce. Nikdy svoj postoj a hlasovanie z roku 1968 neodvolala. Dnes žije v Prahe, má české i slovenské štátne občianstvo.
