je príliš úzky.
Podstatou Palkovho a Tatárovho návrhu je zníženie počtu osôb prichádzajúcich do styku so služobným a štátnym tajomstvom, ktoré nebudú povinné podrobovať sa bezpečnostným previerkam NBÚ. Ak by parlament ich novelu schválil, previerkami by nemuseli prechádzať len prezident, členovia vlády, sudcovia Ústavného súdu a ombudsman. Všetci ostatní funkcionári a štátni úradníci, ktorí by sa mali oboznámiť s tajnými a prísne tajnými dokumentmi budú musieť prejsť sitom NBÚ. Neexistuje žiaden dôvod, aby mal napríklad riaditeľ SIS či iný vysoký štátny funkcionár výsadné postavenie. V tomto ohľade napokon panuje medzi politikmi, ale aj v odbornej verejnosti názorová zhoda.
Konflikt pravdepodobne vznikne pri inom ustanovení poslaneckej novely, podľa ktorej by mali previerky zamestnancov rezortu ministerstva obrany a armády prejsť spod vojenského spravodajstva na NBÚ. Ide o logické a systémové opatrenie, ktoré však naráža na odpor vojakov. Ministerstvo obrany tvrdí, že „inšpekčný tím NATO počas rokovaní na MO SR v januári 2002 nemal výhrady ani k textu súčasného platného zákona ani k činnosti vojenského spravodajstva na úseku vykonávania bezpečnostných previerok“. Pravda je však asi iná, pretože inšpektori NATO predstaviteľom NBÚ tvrdili pravý opak. Bez ohľadu na to, ako sa k veci stavajú špecialisti aliancie, je evidentné, že tak, ako neexistujú v krajine dva ústavné súdy, nemôžu v nej pôsobiť dva orgány vydávajúce bezpečnostné certifikáty. Kto napríklad zaručí, že bezpečnostné riziká pri tej istej osobe vyhodnotí rovnako NBÚ aj vojenské spravodajstvo? Podobných otázok a problémov môže vzniknúť oveľa viac. Preto je Palkova a Tatárova novela vhodným impulzom na zmenu k lepšiemu.
