Udalosti posledných dvoch dní zreteľne ukázali, ako hlboko sa premiér Dzurinda mýlil, keď v súvislosti s pádom ďalších nebankových subjektov v nedeľu vyhlásil, že „nepredpokladá negatívny vplyv na politickú situáciu na Slovensku“. Pád týchto spoločností sa v politike už naplno a negatívne odrazil - situáciou sa bude zaoberať koaličná rada aj vláda, komisie, existuje požiadavka na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, jednotlivé politické strany zacítili možnosť „zisku z rozumu“ a začali vytĺkať lacný politický kapitál. Ľudia, ktorí dobrovoľne podpisovali zmluvy typu „vždy viac“, sa začali vyhrážať nepokojmi, bojkotom nadchádzajúcich volieb alebo založením Strany podvedených občanov.
Analytici, sociológovia a mediálni poradcovia sa poriadne zapotia, kým vyhútajú správny mechanizmus, ako negatíva a ďalšie ohlupovanie ľudí rôznymi frajermi eliminovať. Musia najskôr odpovedať na otázku, či šlo o zámerný krok pred voľbami, alebo len o vyhnutie sa spoločností nastupujúcim regulačným opatreniam. Prvé náznaky nájdenia vinníka sú však už na svete - môžu za to médiá, ktoré uverejňovali reklamu nebankových subjektov. Predsedovia SDĽ a Smeru sa v istej televízii dokonca zhodli v názore, že je „absolútne neetické, ak médiá ešte aj dnes uvádzajú reklamy, ktoré sľubujú nesplniteľné výnosy a nulový stupeň rizika“. Lenže po prvé - stačí, ak vymeníme slovo „reklamy“ za „politikov a politické strany“, čo však už títo za „absolútne neetické“ nepovažujú. A po druhé, vážnejšie - uzatvorené zmluvy treba dodržiavať, čomu však ani v SDĽ ani v Smere, nerozumejú. Propagujú vlastný poriadok, nie poriadok zákonov.
