Keď ho niekto náhodou oslovil, tak povedal "He?" a strašne si odgrgol. Potom sa ho spýtali, čo si myslí o Luise Muraro. Iba mykol plecom: "Pokojne by som ju opichal," a hlučne sa na tom zarehotal.
Na jar budeme zabíjať kozy. Razdva nepozná väčšiu radosť, ako o tom zoširoka rozprávať pred ľuďmi, ktorí sú z toho vydesení.
Spokojne papáme jeleninku a nejaký vegetarián sa ozve: "Chlapci, ale uvedomte si, že pred pár dňami to ešte behalo po lese."
"Však to je to, o čo ide," robíme zo seba veľkých drsniakov.
"A nechcel zdochnúť, sviňa," klincuje to Razdva, "musel som za ním bežať asi dvesto metrov a doraziť ho nožom. Vrazil som mu ho takto zozadu do hlavy, tu ako máš tú jamku..." Razdva veľmi živo ukazuje pohyby nožom vo vzduchu.
"Ježíšmarjá," - to je všetko, na čo sa vegetarián zmôže a my, sledujúc jeho reakciu, musíme v týchto rečiach pokračovať, lebo z toho máme sadistické potešenie.
Mňa bola na mlyne navštíviť mama a keď videla, ako po piatich rokoch doslova splývam s prostredím, vyjadrila presvedčenie, že toto je "cesta dole". Čiže k ľuďom bez základnej školy, basistom, nekvalifikovaným robotníkom, asociálom, skrátka k spodine.
"Hejsa-hopsa, kopnem do psa." Neotesaný gazda v smradľavých čižmách, ktorému nie je ľúto zašliapnuť kvetinku alebo chrobáčika, no hrôza! Ba čo viac, nie je mu ľúto zoťať strom, zabiť zviera, alebo niekomu riadne zavaliť. Lebo keď chceš jesť mäso, musíš vedieť zabiť a ak chceš robiť niečo z dreva, musíš vedieť zoťať strom. To je priama zodpovednosť. Ak niekto kupuje mäso v mäsiarstve a nábytok v IKEA, tak si iba nešpiní ruky. Ale podstata činu je presne tá istá.
