Nemeckí kancelári v kaviarni. Hore zľava: Konrad Adenauer, Ludwig Erhardt, Kurt Georg Kiesinger, Willy Brandt. Dole zľava: Helmut Schmidt, Helmut Kohl, Gerhard Schröder a Angela Merkelová. FOTO - REUTERS
Na slávnostnom večierku pri príležitosti kancelárovej rozlúčky hrala vojenská dychovka zábavné kusy. Úryvky zo Žobráckej opery, čiže vážnu hudbu, hoci veľmi obľúbenú. V tom chladnom večeri venovanom koncu tejto partie sa však hral aj Gershwin, a potom melódia, ktorú svojím lahodným hlasom preslávil Frank Sinatra: My Way. Melódia dojala trón opúšťajúceho štátnika k slzám.
Ako v Kunderovom románe
Keď som pred desiatimi rokmi začal žiť v Nemecku, mal som dojem, že som prišiel do veľmi vážnej krajiny, hlboko zakorenenej v klasickej filozofii, s obrovskou hudobnou tradíciou, s majstrovským básnickým a literárnym základom. No to všetko akoby patrilo nejakej predchádzajúcej dobe a to, čo sa tu deje, má omnoho menšiu váhu, akoby tu zavládla neznesiteľná ľahkosť bytia ako v tom pomerne triviálnom Kunderovom románe.
