KRESBA - FEDOR VICO
eľní, a tak opäť nezvládli lekciu z chýb iných. Nieto ešte z vlastných. Len si spomeňte, ako pred pár rokmi zmizol šéf SUN-u. Samozrejme, aj s peniazmi ľudí, ktorým zostali len oči pre plač. Potom nasledovalo dlhšie obdobie sucha. Nič mimoriadne sa na tomto poli nedialo. Skrat nastal až teraz. Za posledný mesiac sa nelicencované subjekty rúcajú ako domčeky z karát. Kdesi som k tejto situácii čítala pekný komentár, v ktorom na zaujal výrok: „Keby to nebolo také smutné, je to na smiech.“ Veru tak.
Dokedy budú ešte dospelí ľudia veriť rozprávkam? Veď ako inak nazvať neskutočné výnosy, ktoré nám všetky tieto inštancie do jednej sľubovali? Pripúšťam, človek je tvor dôverčivý a ľahko uverí tomu, že niekto mu chce pomôcť zniekoľkonásobiť jeho úspory. A vtedy veľmi ochotne zatvára oči pred akýmkoľvek rizikom. Aj pred rizikom krachu spoločnosti, nevyplatenia výnosov, zmiznutia vkladov. Čáry-máry, peniažky sú fuč a rozprávka sa skončila.
Lenže nie tak celkom. Podvedení občania sa domáhajú náhrady. No klopú na nesprávne dvere, na dvere vlády. A požiadavkami na odškodnenie vlastne na dvere celej spoločnosti. Za chyby sa platí a, žiaľ, pre niektorých nastal práve teraz čas zúčtovania. Považujem za logicky celkom správne doterajšie rozhodnutie vlády, že o žiadnom odškodnení nemôže byť ani reč. Že svojím rozhodnutím myslí na tých, ktorí vkladali svoje úspory do bánk za cenu omnoho nižších úrokov, no za cenu ich väčšej ochrany. Dokonca podoprenej zákonom. Pretože tak, ako neexistuje kolektívna vina, neexistuje ani kolektívny trest.
