FOTO - REUTERS
Nestabilita v regióne Zálivu sa na začiatku nového tisícročia zvyšovala s každým rokom. Na začiatku roku 2006 sa všetky výbušné prímesi začali zlievať do konfliktu, ktorý bol väčší než všetky vojny z rokov 1991 alebo 2003 dohromady. Jednou zo základných príčin bol význam regiónu z hľadiska ťažby ropy. Svetové zásoby ropy sa rýchlo vyčerpávali a ázijské ekonomiky hlásili gigantický dopyt.
Ďalšie predpoklady vojny boli demografickej povahy. V západnej Európe pôrodnosť klesla nižšie, než bol prirodzený prírastok v sedemdesiatych rokov, a koncom deväťdesiatych rokoch bola pôrodnosť v ôsmich moslimských štátoch na juhu a východe od Európskej únie dvaapolkrát vyššia než pôrodnosť Európanov. V Iráne sa táto tendencia zvyšovala, keďže sociálny konzervativizmus Chomeíniho revolúcie umožňoval sobáše vo veľmi mladom veku a zakázal antikoncepciu. Napriek obrovským stratám v oboch vojnách v zálive tu došlo doslova k populačnému výbuchu a nezvyčajnému prírastku mladých mužov. Vyše dvoch pätín obyvateľstva bolo roku 1995 mladších než štrnásť rokov. Roku 2007 bola už táto generácia bojaschopná.
