FOTO - REUTERS
V Izraeli nedávno vyšla biografia Ariela Šarona. Rozsiahle, podrobné dielo, objemné takmer ako jeho hrdina. Ešte som ho nečítal, ale padol mi do očí podtitul: Pastier. Hneď sa vám spojí so Šaronovými fotografiami z jeho farmy: s ovečkou na pleciach alebo s nežným jahniatkom v náručí. Ten význam je oveľa hlbší. Hebrejčina obsahuje tritisíc rokov staré živé jazykové vrstvy. A v Biblii je "pastier" nielen ten, kto chová úžitkové zvieratá, vyvádza ich na pastvu a potom ich dojí. V hebrejčine je pastier aj vodca.
Týmto slovom sa zvykne označovať kráľ, ba niekedy Boh. "Boh je môj pastier, nebudem mať nedostatku." Zhromažďuje nás a chráni ako "pastier svoje stádo". Mojžiš pásol ovce, než predstúpil pred faraóna a vyslobodil ľud Izraela z otroctva. Zachránil zatúlané kozliatko, niesol ho na pleciach a práve v tom zbadal dôkaz vodcovskej sily. "Budeš pásť moje stádo, Izrael." Aj Dávid, než sa stal záchrancom ľudu, bol pastierom. Chránil stádo pred levmi a medveďmi. Boh k nemu prehovoril: "Máš pásť môj ľud Izrael." Prorok Amos sa nazýval "pastierom dobytka" a hovoril: "Ale Pán ma odviedol od stáda a povedal mi: Choď a prorokuj môjmu ľudu Izraelu." A v novoveku David Ben Gurion rád opisoval, ako sa v Galilei staral o zvieratá, než sa z neho stal politik. A to isté robili aj Šaron, Mofaz a Ja'alon - skrátka, kto sa v Izraeli považuje za potenciálneho lídra, zdôrazňuje skúsenosti so zvieratami.
